“Na 25. výročie krvavých udalostí v leopoldovskej väznici v súvislosti s násilným útekom a niekoľkonásobnou vraždou, ktorej sa dopustili Tibor Polgári a spol. si spomínam aj v súvislosti s prvou leopoldovskou vzburou, ktorá bola rok predtým. Išlo o určitú eufóriu odsúdených v tom období, kedy sa mnohí nedostali na slobodu v dôsledku rozsiahlej amnestie bývalého prezidenta Václava Havla a mnohými aj politickými subjektmi boli u nich posilňované myšlienky, že by sa aj oni mali dostať na slobodu, keďže boli odsúdení socialistickými súdmi. A to napriek tomu, že už predtým boli odsúdení za závažné trestné činy násilného charakteru a nie za politické delikty. V každom prípade to bol jeden z najtragickejších činov a útokov voči verejným činiteľom a voči štátnej moci,” zdôraznil pre TASR Ivor.

Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Tibor Polgári (30) za vydieranie a lúpežné prepadnutie, odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.

Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil.

Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko a potom loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii chytili. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v minulom roku. Polgári môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2018. Uriga môže o podmienečné prepustenie požiadať v roku 2022. Botošovi končí výkon trestu odňatia slobody v novembri 2017.

Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Táto vzbura v najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.

Milan Ivan: Krutá vražda piatich dozorcov je i dnes mementom

Krutá a tragická udalosť zavraždenia piatich dozorcov pri úteku odsúdených pred 25 rokmi z väzenia v Leopoldove je i dnes mementom pre všetkých upozorňujúcich na náročnosť a rizikovosť výkonu služby príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Zdôraznil dnes pre TASR generálny riaditeľ ZVJS plukovník Milan Ivan.

“Aj preto je naďalej zámerom vedenia zboru a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyvíjať maximálne úsilie na to, aby sa obdobná tragédia neopakovala, aby už nikdy pri plnení služobných povinností nebolo obetované to najcennejšie – ľudský život. Potvrdením tohto zámeru je aj sústavné zlepšovanie podmienok výkonu služby a práce, zvyšovanie pripravenosti a výcviku, osobnej bezpečnosti, skvalitňovanie vybavenosti, výzbroje a výstroje príslušníkov zboru. Zároveň sa realizujú investície a aktivity zamerané najmä na zlepšenie technického stavu, modernizáciu a zvýšenie bezpečnosti objektov a väzenských zariadení,“ povedal ďalej Ivan.