J. MIHALČIN: Prácu ľuďom by mohli dať novovytvorené organizácie patriace pod VÚC

Vranov nad Topľou 2. novembra (TASR) – Vranovčan Jozef Mihalčin, 54-ročný konateľ súkromnej spoločnosti, je kandidátom Slovenskej ľudovej strany na post predsedu a poslanca Prešovského samosprávneho kraja (PSK). Vyššie územné celky (VÚC) by sa podľa jeho slov mohli aktívne podieľať na znižovaní nezamestnanosti na Slovensku cez svoje novovytvorené spoločnosti či organizácie. Rozhovor s J. Mihalčinom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov VÚC.

-Ste kandidátom Slovenskej ľudovej strany na post predsedu, ako aj poslanca Prešovského samosprávneho kraja. Aká je vaša politická orientácia?-

Politika, spoločnosť, či je pravicovo alebo ľavicovo orientovaná, nemôže správne fungovať, pokiaľ nemá určité sociálne poslanie pre samotných ľudí. Preferujem skôr politiku stredu, kde sa prelína pravica s ľavicou, ak by som mal hovoriť o klasickom vnímaní politiky. Chcem však zdôrazniť, že som v prvom rade za poriadok. Či v politike, alebo v spoločnosti, každý človek, ktorý chce byť súčasťou "kolektívu", je povinný dodržiavať jeho pravidlá.

-Za odborníka v akej oblasti sa považujete a prečo ste sa rozhodli kandidovať za predsedu PSK?-

Rozumiem sa komunálnej politike, strednej energetike…Celá moja doterajšia pracovná prax súvisí predovšetkým s energetikou. Som konateľom spoločnosti, ktorá sa zaoberá už viac ako 20 rokov správou bytov v meste Vranov nad Topľou. Som športovo orientovaný človek s bohatými skúsenosťami v kulturistike, hokeji, zápasení či hádzanej. V rámci týchto druhov športov som v minulosti pôsobil ako aktívny športovec, ale aj na poste trénera. V súčasnosti sa ešte stále venujem aktívne kulturistike, potápaniu, občas si ešte zahrám s priateľmi futbal a hokej. K dôvodom mojej kandidatúry by som uviedol, že nie som spokojný so stavom stredného školstva v kraji, nemocnicami spadajúcimi pod vyšší územný celok, vadí mi ďalej napríklad výška poplatkov, ktoré sa vyberajú za prednostné ošetrenie u lekárov, ďalej, že nefungujú zdravotné strediska po dedinách, no a v neposlednom rade, nie som spokojný so súčasným stavom viacerých kritických úsekov ciest na území Prešovského kraja. Chcem, aby sa pomery v kraji zmenili k lepšiemu, preto kandidujem. Vrátim sa späť k školám. Je potrebné upraviť štruktúru vzdelávania stredných škôl, patriacich pod vyšší územný celok, podľa aktuálnych požiadaviek zamestnávateľov. Pracovný trh dnes trpí napríklad nedostatkom tradičných profesií – zváračov, sústružníkov, vodárov či kúrenárov.

-V spoločnosti zaznievajú názory, že vyšších územných celkov na Slovensku je príliš veľa. Aký je váš názor?-

Urobme menšie územné celky, aby boli bližšie k ľuďom. Nesúhlasím s touto filozofiou. Keď sú malé správne územia, všetci sa tam poznajú a zvyknú si pamätať, kto komu kedy pomohol – či ublížil, čo je niekedy brzdou rozvoja regiónu. Som presvedčený, že osem samosprávnych krajov na tak malom Slovensku je príliš veľa. Vedel by som si predstaviť, že by existovali iba tri kraje, na čele ktorých by nestáli dobre platení krajskí politici, či poslanci poberajúci nemalé odmeny, ale napríklad iba určitý výkonný orgán bez prehnaného počtu poslancov či podpredsedov. Vyšší územný celok nepotrebuje v úrade politikov, potrebuje skúsených ľudí z praxe, ktorí sa na základe svojich doterajších skúseností a s gazdovským rozumom môžu zaslúžiť o rozvoj Prešovského kraja.

-Prešovský región trápi vysoká miera nezamestnanosti. Má podľa vášho názoru predseda samosprávneho kraja nejaké možnosti pre riešenie tohto problému?-

Určite áno, veľa sa dá dosiahnuť lobingom. Pokiaľ ide o problematiku nezamestnanosti, prichádzam s návrhom vzniku spoločností prípadne organizácií, ktoré by mohli vykonávať rôzne pracovné činnosti pre kraj, napríklad po vzore okresnej správy ciest. Ide mi o to, aby sa prestalo s odmeňovaním vybraných sociálnych skupín obyvateľstva iba za to, že sa váľajú a nič nerobia. To predsa nemá logiku. Áno, zamestnávanie Rómov funguje po obciach, ale nie je v tom poriadok. Máloktorý starosta totiž poukáže na svojho obyvateľa, ktorý sa fláka, prípadne že nebol tri dni v práci, pretože ide o jeho voliča. Zamestnávanie takýchto ľudí by mali riešiť obchodné spoločnosti či organizácie spadajúce pod samosprávny kraj. Mali by byť teda riadené zo vzdialenejšieho centra k tej-ktorej obci s dôrazom na prísnejšiu kontrolu a predovšetkým spravodlivé odmeňovanie.

-Na aký druh práce by si mali spomínané "krajské" spoločnosti či organizácie podľa vás nezamestnaných najímať?-

U nás sme mali kedysi veľké kapacity, potenciál, čo sa týka poľnohospodárskej výroby. Keby som mal možnosť z pozície predstaviteľa PSK alebo poslanca, tlačil by som na vznik poľnohospodárskych podnikov, na ktorých by mal dosah vyšší územný celok, aby sa využíval potenciál krajiny, ktorý tu stále je. Poľnohospodársku výrobu, ktorú vnímam ako jednu zo základní života spoločnosti, by bolo vhodné u nás na východe obsadiť skupinami ľudí hlavne z radov nezamestnaných. Keď tu máme Rómov, ktorí sa nerozumejú IT technológiám, tak im vytvorme podmienky na manuálnu prácu, ktorú by zvládali. Nielen že využijeme ich potenciál, ale dáme im prácu a zvýšime tým zároveň potravinovú sebestačnosť prešovského regiónu.

-Blíži sa nové programové obdobie pre čerpanie eurofondov v rokoch 2014 až 2020. Aké projekty na území Prešovského kraja by mali podľa vás v budúcich rokoch prioritne eurodotácie financovať?-

Pokiaľ sú naštartované nejaké projekty týkajúce sa športu, kultúry, infraštruktúry, ktoré majú potenciál ďalšieho rozvoja regiónu, treba v nich pokračovať. Nie som zástancom toho, že zmenou vlády či vedenia akéhokoľvek úradu, by sa mali projekty predchodcov výlučne iba kritizovať, zastavovať a začínať niečo nové. Vyhýbal by som sa však financovaniu projektov, ktoré by boli v budúcnosti účelovým krokom chamtivcov, aby sa na nich nabalili. Stretol som sa s prípadom, keď boli na budove školy namontované slnečné kolektory, ktoré sú prínosom pre jej energetiku hlavne od júna do septembra. Dva mesiace z tohto je škola zatvorená. Na čo je tej škole to teplo, ktoré tam vzniká v lete? Veď ho nemá kde spotrebovať, využiť. Pýtam sa, ako je možné, že bol tento projekt vôbec uvedený do praxe a komu vlastne priniesol úžitok?