Kyjev 8. apríla 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Ukrainian Presidential Press Office)
Konflikt na Ukrajine sa po nástupe amerického prezidenta Bidena zhoršil, a to až príliš rýchlo. Streľba cez ukrajinsko-ruské hranice sa zintenzívnila, k čomu prispela aj Bidenova plná podpora, ktorá dala zelenú na rozpútanie protiruských ambícií
A ako obyčajne začali západné mocnosti za vzniknutú situáciu obviňovať Rusko. Rétorika, v ktorej prevládol výraz “ruská agresia” zaplavila západnú tlač. Čo však sa v tejto tlači neobjavilo, alebo objavilo len veľmi sporadicky, bolo predošlé jednanie ukrajinskej strany, hoci práve toto jednanie celú situáciu objasňuje.
Len nedávno, 11. marca ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba na twitteri ohlásil, že jeho vláda „schválila Stratégiu okupácie a reintegrácie Krymu”.
Zmienil sa o novej stratégii, ktorú vedie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyjj s cieľom dobyť Krym – vrátane čiernomorského prístavu Sevastopol.
Ukrajinská rada pre národnú bezpečnosť a obranu potom prijala predpis č. 117/2021 z 24. marca, ktorým sa stanovilo rozhodnutie vlády napadnúť kontrolu Ruska nad Krymom.
Na Twitteri prezident Zelenskyj pomocou hashtagu #CrimeaIsUkraine vyslal jasný signál, že je pripravený eskalovať konflikt s Ruskom o Krym.
Ukrajinská vláda tiež založila Krymskú platformovú iniciatívu na koordináciu stratégie spolu s USA a Severoatlantickou alianciou (NATO) zameranou na nátlak na Rusko ako na Krym, tak aj na konflikt v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny.
Zelenskyj, podnecovaný spojencami NATO, sa teda voči Rusku začal správať oveľa agresívnejšie ako jeho predchodca Petro Porošenko. Samozrejme si musel Zelenskyj počkať na nástup amerického prezidenta Bidena, keďže jeho predchodca Trump konflikt na Ukrajine rozdúchavať nechcel.
Teraz je však pri moci Biden a najnovšie oficiálne pokusy Ukrajiny sa čo najskôr dostať do NATO, ako aj masívne prešpikovanie ukrajinskej armády americkým vojenským vybavením, vrátane bezpilotných lietadiel, systémov elektronického boja, protitankových systémov atď. vyvolávajú samozrejme odpoveď z Ruska, a to v podobe zvýšenej prezencii armády na vlastných hraniciach.
Ruským krokom, ktoré Západ volá “ruská agresia” sa ale teraz dá porozumieť celkom jasne: obrana vlastného územia a obrana ruských občanov v Donecku a Luhansku. Rusko dalo jasne najavo Ukrajine i USA, že ak sa pokúsia o vojenské riešenie, zasiahne.
Dekrétom 117/2021 z 24. marca Ukrajina predsa jasne ustanovila, že opätovné získanie Krymu od Ruska je teraz oficiálnou politikou Kyjeva. De facto tak Ukrajina podpísaním tohto dekrétu vyhlásila Rusku vojnu!
Andrea Lopatková