Môj profil 
Predplatné
Operácia s názvom Allied Force – Spojenecká sila, ktorú NATO vykonalo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, trvala 78 dní. Objekty na území Srbska a Čiernej hory sa stali terčom riadených striel a bômb lietadiel NATO. Zámienkou pre akt agresie 19 členských krajín na čele s USA boli neúspešné rokovania o Kosove a odmietnutie Srbrska podpísať „mierový plán“. Jedných z bodov tohto plánu bola podmienka rozmiestnenia cudzích vojsk v Kosove, čo prakticky znamenalo vojenskú okupáciu regiónu.
Pôvod mierových rokovaní bol v politike Slobodana Miloševiča, ktorý okliešťoval právomoci Albáncov. To sa najprv prejavovalo pasívnym odporom. Postupne však naberalo prevahu zo strany radikálov z Kosovskej oslobodzovacej armády. Následne dochádzalo k útokom zo strany armády ako aj vlády Belehradu. NATO údajne chcelo rozbiť tento začarovaný kruh.
Formálnou zámienkou pre útok bolo objavenie hromadného hrobu albánskych civilistov v kosovskej obci Racak. Tí mali byť údajne zastrelení srbskými vojakmi. Neskôr sa ukázalo, že išlo o podvrh zinscenovaný s pomocou západných spravodajských služieb. Väčšina obetí totiž boli bojovníci Kosovskej oslobodzovacej armády, ktorí boli zabití v rôznych oblastiach regiónu počas stretov s juhoslovanskými strážcami zákona.
„Vedľajšie škody“
V priebehu 11 týždňov počas leteckej operácie došlo celkovo k 2300 leteckým útokom na 995 objektov. Zhodených bolo 14.000 bômb, vrátene tých s ochudobneným uránom. Použitá bola aj kazetová munícia, ktorá aj 15 rokov po útoku, predstavuje hrozbu pre obyvateľstvo, pretože v niektorých prípadoch nedošlo k výbuchu. Zabitých bolo viac ako 2000 civilistov, vrátane 88 detí. Viac ako 5000 ľudí bolo zranených a viac ako 1000 bolo nezvestných. Cez 200.000 etnických Srbov bolo nútených opustiť svoju vlasť Kosovo.
V priebehu útokov NATO došlo podľa aliancie aj k „vedľajším škodám“, ktoré predstavujú hromadné zničenie infraštruktúry vrátane mostov, dopravných uzlov, továrni či elektrární.
Zničených bolo tiež viac ako 300 škôl a viac ako 20 nemocníc. Najmenej 40.000 domov bolo buď úplne zničených, alebo poškodených. Zdevastovaných bolo približne 90 historických a architektonických pamiatok.
Útoky zo strany NATO mali rozsiahly dopad aj na zdravie ľudí. Situácia je obzvlášť alarmujúce v južnom Srbsku, ktoré bol najviac zasiahnuté bombami NATO. Podľa Radomíra Kovečevica, vedúceho oddelenia rádiologickej ochrany ústavu doktora Dragomira Karajoviča, ľudia, ktorí žijú v oblasti zasiahnutie uránom riskujú rakovinu pľúc, prsníka, lymfatických uzlín či leukémiu. Lekári zaznamenali tisícky nových nádorových ochorení, príčinu vidia práve v bombardovaní NATO.
Účasť Slovenska
V roku 1999 Slovenská republika ešte nebola súčasťou NATO. Aliancii však poskytla slovenský vzdušný priestor pre jej lietadlá. Práve to mnohí kritici označili za nepriamu účasť na bombardovaní Juhoslávie. Približne 300 demonštrantov sa 30. marca 1999 zhromaždilo pred Veľvyslanectvom USA v Bratislave s transparentom „NATO vraždí, vláda mu slúži“. „Je to najmenšie zlo,“ uviedol v tom čase Dzurinda, „je mi veľmi ľúto toho, k čomu dochádza v Kosove. K zásahu NATO viedli masakre a prelievanie krvi na oboch stranách, ktorých obeťami sa stávali absolútne bezbranní ľudia.“
ru
