Drony v Lipsku nepomohli a z Junge Union sa ozývajú prvé hlasy, aby Merz odstúpil

Merz vylúčil spoluprácu nielen s AfD, ale aj s Die Linke. Buď teda CDU hodí všetky sľuby za hlavu a bude spolupracovať so stranou Die Linke s podporou BSW, aby mohla naďalej vládnuť, čo sa jej opäť vymstí, alebo sa, ako sa dokonca javí pravdepodobné, že AfD aj napriek chýbajúcim kreslám bude vládnuť s podporou BSW, teda ľavicovej strany Sahry Wagenknechtovej, čo bude naozaj veľmi zaujímavé sledovať.

Včerajší výsledok AfD je však naozaj prekvapivý aj z iného dôvodu. Predovšetkým kvôli tomu, čo sa pred voľbami odohrávalo v nemeckých médiách. Podľa výsledku podľa mňa nedostala porážku len CDU a Merz, ale predovšetkým médiá vrátane tých verejnoprávnych.

Nemeckých čitateľov, divákov a voličov totiž pred voľbami zavalila naozaj masívna séria varovaní pred tým, čo sa stane, ak sa stane to, čo sa stalo včera, a záver kampane navyše zavŕšil jeden dron.

Len pár príkladov: Spiegel označil kandidáta AfD Siegmunda za „najnebezpečnejšieho muža Nemecka“. Die Zeit opäť vysvetľoval, že politika AfD škodí jej vlastným voličom a vyženie zo Saska-Anhaltu zvyšných ľudí aj firmy. Relácia Monitor ARD natočila reportáž o tom, čo by sa stalo, keby AfD skutočne vládla, a divákom ukázala znepokojených učiteľov, ktorí uvažujú o odchode zo krajiny, obavy policajtov a sudcov a otázku, čo sa stane so štátnou správou, ktorej zamestnávateľom bude pravicovo-extrémistická strana.

MDR rozoberala scenár tichej erózie prostredníctvom administratívnych opatrení. ZDF varovala pred zásahmi do médií a univerzít a Maybrit Illnerová otvorila debatu otázkou, či sa nerozpadá systém politického stredu.

Charlotte Knoblochová v Deutschlandfunku vytiahla „atómovú bombu“ a varovala, že po nástupe AfD budú Židia zo Saska-Anhaltska emigrovať, a povedala, že AfD dnes robí presne to, čo začínala robiť Hitlerova strana. Šéf durínskej kontrarozviedky Stephan Kramer vyhlásil, že medzi jazykom, obrazmi nepriateľa a völkischými predstavami AfD a NSDAP už nevidí žiadne rozdiely, a požadoval preskúmanie zákazu strany. Wolfgang Kubicki vytiahol Bundeszwang, mimoriadny nástroj federálneho nátlaku na krajinskú vládu, ktorý nebol v histórii Spolkovej republiky nikdy použitý. Cem Özdemir označil potenciálneho premiéra za bezpečnostné riziko pre Nemecko a varoval, že Magdeburg sa nesmie stať predmestím Moskvy.

A všetkým týmto s plnou energiou pomáhali okrem spomínaných súkromných médií predovšetkým verejnoprávne médiá, ktoré poskytovali priestor ekonómom, ktorí počítali škody v miliardách, podnikateľom, ktorí varovali pred odchodom investorov, organizáciám na pomoc migrantom, ktoré varovali pred odchodom cudzincov, a príbehom ľudí, ktorí sa znepokojene pýtali, kedy presne budú musieť opustiť Sasko-Anhaltsko, „kým nebude neskoro“.

Výsledný obraz bol pomerne jednoznačný: ak AfD vyhrá, migranti odídu, tým zmizne pracovná sila a utečú investori, ekonomika príde o miliardy, potom budú ohrozené školy, univerzity a bezpečnostné služby, Magdeburg sa presťahuje do Moskvy, Židia začnú emigrovať a nakoniec bude ohrozená samotná demokracia. Apokalypsa.

Neuplynul prakticky ani deň, aby nemecký divák či čitateľ niekde nečítal, že nastane koniec sveta, ak sa stane to, čo sa stalo včera – slovami médií dôjde k „prevzatiu moci“.

Päť dní pred voľbami sa navyše do kampane zapojil dron. Dobrindt a Wadephul na narychlo zvolanej tlačovej konferencii oznámili, že za pokusom o útok dronom na letisku Lipsko/Halle stojí Rusko, a zároveň oznámili uzavretie ruského generálneho konzulátu v Bonne pred ďalšími voľbami, vypovedanie zmluvy s Ruským domom a sprísnenie vstupných kontrol pre ruských občanov.

Kampaňová organizácia Campact investovala do výzvy na taktické hlasovanie približne 620-tisíc eur, vyvesila trinásť tisíc plagátov a roznášala pohľadnice s odporúčaním voliť SPD alebo Zelených. To je legitímne, podobné organizácie sú tu práve na to a táto suma bola zahrnutá do nákladov kampaní. Avšak keď sa tento materiál dostane do spravodajstva verejnoprávnych médií ako analýza toho, ako zabrániť väčšine AfD, niečo nie je v poriadku.

Nič z toho nemalo praktický vplyv na výsledok, naopak, AfD v porovnaní s prieskumami ešte posilnila. Keď potom 44 percent platiteľov verejnoprávneho vysielania v jednej krajine volí stranu, ktorej program požaduje zrušenie verejnoprávneho rozhlasu a televízie, nie je to nejaký príznak extrémizmu, je to skôr výsledok ich práce.

Verejnoprávne médiá sú v Nemecku financované povinnými poplatkami a majú okrem iného zabezpečovať pluralitu názorov. Rozsiahla obsahová štúdia takmer desiatich tisíc príspevkov však zistila prevažne negatívne vykresľovanie pravicových aj ľavicových strán v ôsmich z deviatich sledovaných verejnoprávnych formátov, pričom podľa štúdie verejnoprávne médiá zaobchádzali s vládnymi stranami menej negatívne ako porovnávané súkromné médiá.

Nemecká verejná debata desať rokov zdokonaľovala rétoriku, ktorej zmyslom bolo urobiť voľbu AfD nepredstaviteľnou, a vytvorila krajinu, kde je to takmer väčšinová voľba, a Nemecko, kde je v prieskumoch na prvom mieste. Preto možno najúčinnejšiu kampaň AfD v Sasku-Anhaltsku nevedla samotná AfD. Viedli ju v dobrej viere a za značné náklady ľudia, ktorí chceli presný opak.

Pavel Šik

Článok pôvodne vyšiel na Facebooku používateľa Pavel Šik