Európska únia prijala nariadenie o zbere údajov z krátkodobých prenájmov. Predáva ho ako opatrenie na zlepšenie transparentnosti, poriadku a férovej súťaže. V skutočnosti si tým otvára cestu k novému dohľadu nad ľuďmi, ktorí si voľnou izbou, bytom či chalupou privyrábajú mimo veľkých hráčov.

Kým Brusel si pýta dáta, aby mohol neskôr viac regulovať, Slovensko si už dnes stavia centrálny register, sankcie a systém kontroly. A to pri analýzach, ktoré nevedia presne spočítať ani problém, ani prínos.

EÚ nechce len poriadok v dátach

Brusel v nariadení pre krátkodobé prenájmy hovorí, že prinášajú výhody hosťom aj hostiteľom, ale zároveň môžu vytvárať tlak na bývanie, miestne komunity a centrá miest. Preto chce mať údaje, aby vedel, kde je problém a kde treba pritvrdiť.

Tieto dáta majú vytvoriť základ pre ďalšiu reguláciu. V európskom pláne dostupného bývania z decembra 2025 sa to už hovorí takmer bez obalu. Krátkodobé prenájmy sa v ňom spájajú s reguláciou v oblastiach bytového tlaku. Dáta tu nie sú cieľ. Sú prípravou na reguláciu.

Keď verejná moc buduje mapu trhu, nerobí to zo zvedavosti. Robí to preto, aby podľa nej neskôr konala.

Slovensko nejde po minime

Ak by Slovensko chcelo iba splniť európsku povinnosť, išlo by po nevyhnutnom minime. Lenže z dôvodovej správy k pripravovanému zákonu ministerstvom cestovného ruchu a športu vyplýva, že sa nevytvára len technický most medzi platformami a úradmi. Popri tom vzniká register jednotiek krátkodobého prenájmu, nový informačný systém, nové elektronické konanie, počíta sa so sankciami a širším režimom dohľadu.

To už nie je skromná implementácia nariadenia. To je stavba domáceho aparátu.

Vláda berie ľuďom peniaze a Huliak im ešte pretláča hazard, podľa kresťanských demokratov už stačilo

Samotné ministerstvo financií v pripomienkach upozorňuje, že navrhované riešenie ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na splnenie nariadenia EÚ. Inak povedané, aj vo vnútri štátu zaznelo, že Slovensko si k európskej povinnosti prikladá viac, než musí. EÚ si chystá mapu, Slovensko už kreslí plot.

Najprv sa zaeviduj, až potom môžeš fungovať

Slovenský návrh nepočíta len s tým, že platforma ako Airbnb alebo Booking niekam pošle dáta. Zároveň ukladá hostiteľovi povinnosť zaevidovať sa, získať registračné číslo a fungovať cez centrálny register. Ak to nesplní, nasleduje sankcia.

To je zásadný posun. Hostiteľ nemá najprv vstúpiť na trh a až pri porušení pravidiel niesť následok. Má sa najprv ukázať štátu, zaevidovať sa, dostať registračné číslo a až potom vôbec fungovať cez platformu.

Tu už nejde o neutrálne nastavenie pravidiel. Ide o zmenu filozofie. Priestor, v ktorom si bežný človek vedel pomôcť sám, sa mení na priestor, do ktorého sa vstupuje cez register.

A komu to dopadne na hlavu najviac? Nie hotelu s recepciou, účtovníkom a právnikom. Nie veľkej sieti, ktorá má aparát. Najviac to dopadne na človeka, ktorý prenajíma jednu izbu, jeden byt alebo jednu chalupu ako vedľajší príjem.

Sankcia aj tam, kde nie je potrebná

Vlastný materiál hovorí jasne, že fyzická osoba sa dopustí priestupku, ak bez platného registračného čísla ponúka služby krátkodobého prenájmu cez online platformu. Pokuta je od 100 do 1 500 eur a môže byť uložená aj opakovane. Pri podnikateľoch a právnických osobách je to od 2 000 do 5 000 eur. Pri platformách od 3 000 do 30 000 eur.

Ak by štátu išlo len o funkčný systém, stačilo by, aby platforma pustila na portál iba hostiteľa s platným registračným číslom z registra ministerstva. Kto by číslo nemal, cez platformu by jednoducho neprešiel. Problém by sa vyriešil už na vstupe.

Štát si pritom stavia režim, v ktorom nemusí chodiť po bytoch. Stačí mu register, údaje od platforiem a právomoc vypnúť inzerát. Neovereného hostiteľa tak vie odfiltrovať aj bez fyzickej kontroly. A práve preto ešte viac bije do očí, že popri tejto technickej páke si ponecháva aj osobitnú sankciu pre samotného hostiteľa. Ak by išlo len o funkčnosť systému, táto druhá palica by vôbec nemusela byť na stole.

Udržateľnosť pre koho

Brusel rád používa slovo udržateľnosť. Lenže udržateľnosť pre koho?

Z pohľadu zdravého trhu býva odolnejší model, kde funguje veľa menších hráčov, než ten, kde sa priestor koncentruje do rúk menšieho počtu veľkých. Keď vypadne desať malých hostiteľov, systém to často unesie. Keď sa otrasie jeden veľký hráč, dopad býva väčší.

Pestrejší trh rozlieva príjmy do širšieho okruhu domácností a necháva väčší priestor miestnym ľuďom.

Lenže pod bruselskou udržateľnosťou sa dnes skrýva skôr väčšia schopnosť trh zhora mapovať, triediť a obmedzovať. V takom režime majú výhodu tí, ktorí majú kapitál, právnikov a administratívu. Teda veľkí.

Malý hostiteľ má voľnú izbu a notebook. Hotel má aparát.

Prečo štát nevie žiť a nechať žiť

Krátkodobý prenájom nie je len biznis platforiem. Pre mnohých ľudí je to obyčajný spôsob, ako sa postarať o seba. Niekto prenajíma byt po rodičoch. Niekto voľnú izbu vo vlastnom bývaní. Niekto chalupu, ktorá by inak väčšinu roka stála prázdna.

Nie je to korporácia. Nie je to developerský projekt. Je to drobná ľudská iniciatíva.

Huliakovci sa pustili do Dankových rezortov

Štát už dnes má nástroje na výber dane z príjmu z prenájmu a platforma vie zabezpečiť aj odvedenie miestnej dane. Ak je to tak, potom sa natíska otázka, čo je skutočným dôvodom ďalšej regulácie.

Zjavne za tým nie sú len dane. Štát nemá rád priestory, kde si človek dokáže pomôcť sám, mimo veľkého hráča a mimo priamej administratívnej kontroly.. Priestory, kde môže občan voľnejšie dýchať.

Keď si človek vytvorí malý vedľajší príjem z vlastného majetku, vzniká priestor nezávislosti. A práve ten sa tu zužuje.

Francúzsko vyberá daň, Slovensko buduje dohľad

Porovnanie s Francúzskom ukazuje, že existuje aj iná cesta. Francúzsko vie byť tvrdé tam, kde má problém s bývaním alebo preťažením miest. Stále však viac rozlišuje podľa miestnych podmienok a typu bývania. Pri hlavnom bývaní tam v mnohých prípadoch neplatí, že človek musí najprv vstúpiť do celoštátneho registra, aby vôbec mohol niečo ponúknuť. Zároveň tam vie platforma ako platobný sprostredkovateľ vybrať a odviesť miestnu taxu de séjour priamo obci.

Slovensko si vybralo opačnú logiku. Nie model, v ktorom človek najprv funguje a štát zasahuje tam, kde je problém. Ale model, v ktorom sa človek najprv zaeviduje a až potom môže fungovať.

Francúzsko rieši problém, Slovensko uťahuje šróby.

O aké príjmy štát naozaj prichádza

Návrh sa odôvodňuje lepším výberom daní a bojom proti šedej ekonomike. Lenže ministerstvo vo vlastnej rozpočtovej analýze priznáva, že príjmy do štátneho rozpočtu nevie presne vyčísliť, pretože daňové priznania krátkodobý prenájom osobitne nerozlišujú.

Inými slovami, štát nevie presne povedať, koľko mu dnes uniká.

Napriek tomu ide stavať nový systém za milióny. V roku 2026 má stáť 2,2 milióna eur, v roku 2027 sumu 2,584 milióna eur a v rokoch 2028 a 2029 po 1,5 milióna eur. Prínos opatrenia však vyčísliť nedokáže. A v tabuľkách príjmov verejnej správy má po jeho zavedení nuly. Teda nulové presne vyčíslené príjmy, ale miliónové výdavky.

To je mimoriadne slabý základ pre zákon, ktorý zasahuje do života tisícok ľudí. Ministerstvo financií preto oprávnene žiada kvantifikovať pozitívne vplyvy a premietnuť ich do analýzy.

Ak by štát vedel povedať, že dnes uniká konkrétna suma, že tu je metodika, tu je návratnosť systému a tu je najlacnejšie riešenie, dalo by sa s ním polemizovať vecne. Dnes to skôr vyzerá tak, že štát chce ďalší register, ďalší systém a ďalší zásah do života bežného človeka bez toho, aby poctivo ukázal, čo za to spoločnosť reálne dostane. Najprv buduje dohľad. Až potom hľadá, čím ho ospravedlní.

Diletantsky pripravený zásah do priestoru slobody

Pri tak zásadnej téme by človek čakal poctivú argumentáciu, tvrdé čísla a presne odôvodnené náklady. Namiesto toho tu máme návrh, ktorý ide nad rámec európskeho minima, vlastné štátne orgány ho kritizujú za rozsah a náklady, prínosy nevie presne vyčísliť a kľúčové tvrdenia opiera o slabé odhady.

Za seriózne pripravenú reformu sa to označiť nedá. Skôr ide o ledabolo a diletantsky pripravené rozšírenie dohľadu, prikryté slovami o transparentnosti a poriadku.

Štát chce od občana presnosť až na úroveň izby, jednotky a registračného čísla. Sám však pri zdôvodnení zákona pracuje s nepresnosťou, nulami a neobhájenými nákladmi.

Kým EÚ si pýta dáta, aby mohla neskôr regulovať, Slovensko reguluje už dnes. Nielen trh, ale aj priestor, v ktorom si obyčajný človek ešte vedel pomôcť sám.

Ak štát nevie žiť a nechať žiť ani tam, kde ide o jednu izbu, jeden byt alebo jednu chalupu, problém nie je len v tomto zákone. Je vo filozofii moci, ktorá čoraz menej znesie slobodu malého človeka.

Prečítajte si tiež:

• Huliak: Poslanci NR SR, spamätajte sa!
• Huliakova veľká reforma: Menej peňazí zväzom, viac peňazí deťom a rodičom