Bratislava 26. augusta 2018 (HSP/Foto: Kombosnímka HSP)
Najhoršia smrť je smrť z vydesenia, píše v úvode svojho aktuálneho komentára na sociálnej sieti poslanec NR SR Anton Hrnko. Národniar tým reaguje na nedávne vyjadrenia podpredsedníčky parlamentu Lucie Ďuriš Nicholsonovej, ktorá uviedla, že ju desia násťroční, starci a politici sympatizujúci s Ruskom
“Desia ma násťroční, ktorých to ťahá k Rusku, lebo si nepamätajú. Desia ma starci, ktorých to ťahá k Rusku, aj keď si pamätajú. Desí ma množstvo politikov, ktorých to ťahá k Rusku, lebo pre svoje osobné sympatie k Putinovmu six-packu by pokojne zapredali svoju krajinu ako to urobili ich predchodcovia pred 50 rokmi,” napísala na sociálnej sieti Nicholsonová so zdieľaním článku o augustovej invázií vojsť Varšavskej zmluvy do Československa (viac v článku).
Určitá spoločenská skupina na Slovensku sa myslením dostala tam, kde boli v 50. rokoch minulého storočia komunisti
„Najhoršia smrť je smrť z vydesenia Túto múdrosť do nás vtĺkali dôstojníci počas základnej vojenskej služby. Neviem, či to reprezentovalo nejakú múdrosť vojenských generácií, alebo to bol len taký šplech, ktorým sa mal posmeliť vojak pri zdolávaní náročných prekážok, ak váhali. Nuž táto múdrosť mi napadla, keď som čítal o tom, čo desí poslankyňu slovenského snemu L. Nikolsonovú. Uff,“ píše v úvode svojho komentára Hrnko.
„Už som pochopil, prečo je taká nesvoja, prečo si zakrýva oči účesom, ktorý jej padá hlboko pod koreň nosa. Skutočne, musí to byť psychicky devastujúce žiť v krajine, kde vás desí osem z desiatich ľudí. To musí silne vplývať na psyché, a preto sa nemožno čudovať, že máva silné nutkanie robiť prevraty. A keď jej tie nevychádzajú, tak aspoň si zakrýva oči. Veď dívať sa na to…!” dodáva.
„Ale koniec žartom. Myslím si, že určitá spoločenská skupina na Slovensku sa myslením dostala tam, kde boli v 50. rokoch minulého storočia komunisti. A nie je to len dôsledok nedostatku formálneho vzdelania ako v prípade pani Nikolsonovej. Ide o hlbší fenomén, ktorý nadobúda rozmery, keď sa ho treba začať báť,“ upozorňuje Hrnko a dodáva: „vyplýva to aj z jedného diskusného príspevku k môjmu statusu o auguste 1968, v ktorom nejaký Ševčík na moju poznámku, že žiaden zákon nehovorí o KSČ ako o zločineckej organizácii, odvrkol, že sa nejak striktne držím toho, čo je v zákone napísané.“
„A sme pri koreni veci! Vytvorili sa nám tu podobne ako v 50. rokoch skupiny ľudí (vtedy to boli zväčša nevzdelaní komunistickí aparátčici a ich “robotnícke” kádre, dnes podobné existencie na opačnom póle), ktoré uverili, že sú držitelia pravdy, a preto pri jej presadzovaní nepotrebujú formálne právne predpisy, že ich vôľa v ich poňatí reprezentujúca vôľu nedefinovaného “pracujúceho ľudu” je najvyšší zákon.“
A podľa slov Hrnka tieto skupiny ľudí začali konať. Organizovali pohony na inak zmýšľajúcich, vychovávali ku kolektívnej nenávisti voči “sluhom Churchillov a Šlingov”, voči imperialistom, nemeckým revanšistom a sionistom. „Kto sa proti tomu postavil, bol automatický nepriateľ ľudu a tak s ním aj zatočili. Nepripomína toto všetko dnešnú situáciu?“ pýta sa národniar.
Držitelia pravdy a mediálny lynč
V súvislosti s uvedeným preto upozorňuje: „opäť tu máme držiteľov pravdy, ktorí síce už nie brutálnou silou, ale mediálnym lynčom odrovnávajú všetkých, ktorí si dovolia byť myšlienkovo inde, majú iné názory, majú iné postoje, aké by podľa nich mali mať. Kam sme sa to dopracovali? Nie záujmy krajiny, nie vôľa jej ľudu, ale pofidérne hodnoty a záujmy niekde úplne inde ako na Slovensku majú byť to, čo má viesť naše kroky i našu myseľ. Vtedy to bol proletársky internacionalizmus, ktorý nám kázal nenávidieť USA, západné Nemecko, Veľkú Britániu etc. Dnes sú to hodnoty vraj “liberálnej” demokracie ako LGBTI, vítanie migrantov, vzdanie sa národnej podstaty v mene niečoho imaginárneho, pre ktoré máme nenávidieť Rusko a bojovať proti jeho politike.“
„Nie pani Nikolsonová, Slováci nemajú prečo nenávidieť Rusko, tak ako nemajú príčinu nenávidieť USA, Nemecko, Izrael alebo hociktorý iný štát na Zemi. Našimi nepriateľmi nie sú cudzie záujmy, lebo tie na tomto území boli, sú a vždy budú. Tak isto ako sú tu záujmy slovenského národa a občanov Slovenskej republiky. Tie treba predovšetkým chrániť a obhajovať,“ vysvetlil Nicholsonovej Hrnko.
„Niet väčšej hodnoty pre nás tu v strednej Európe, ktorí sme si tých vojen a invázií zažili až až, ako je mier. Ten sa nedá zachovať hlúpou rusofóbiou, ktorú reprezentujete vy a vám podobní. Rusko nie je Irak a ani Líbya, žeby sa dalo zmiesť zo sveta bez veľkého konfliktu, ktorý by zrušil Európu ako miesto na život. To si želáte ako matka, to želáte svojim deťom – zhorenie v nukleárnej žiare? Našou úlohou je robiť všetko pre to, aby sme zachovali mier pre nás i naše deti. A verte, vaša primitívna rusofóbia nie je cestou na dosiahnutie tohto cieľa. Dokážme svetu, že vieme žiť v priateľstve so všetkými, ktorí oň stoja. Každý má právo žiť svoj život v pokoji a nebyť vydesený!“ upozornil na záver poslanec NR SR.