Môj profil 
Predplatné
„Neviem si predstaviť, že by vo Veľkej Británii nerešpektovali výsledky referenda,“ upozornil Hrabko s tým, že ak by „otcovia – zakladatelia“ Európskej únie videli, do akého štádia sa dostala, asi by sa veľmi čudovali. A to aj napriek niektorým očividným pozitívam, napríklad faktu, že na kontinente už viac ako 70 rokov nebola vojna.
„Veľkej Británii sa prihodilo to, čo pred dvoma rokmi Škótsku. Tam mali referendum o odčlenení od Veľkej Británie. Argumenty na jednej aj druhej strane boli podobné ako dnes. Vtedy mala strach Veľká Británia a teraz Európska únia,“ poznamenal Hrabko.
Na margo načasovania vyhlásenia predsedu Európskej komisie Jeana-Claude Junckera, ktorý deň pred konaním referenda upozornil Britov, že žiadne ďalšie ústupky od EÚ už čakať nemôžu, Hrabko poznamenal: „Politici zvyknú rozprávať rýchlejšie ako myslieť a myslím si, že toto je presne ten prípad.“
Britské referendum, bez ohľadu na jeho výsledok, môže podľa Hrabka povzbudiť protieurópske politické sily v iných členských štátoch, aby sa pokúsili iniciovať podobné referendum aj u seba doma.
Z tohto uhla pohľadu prichádza slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie v čase, ktorý je pre Európu kľúčový. „Budeme akýmsi sprostredkovateľom diania v Európskej únii, bez ohľadu na výsledok referenda. Tak či onak bude treba rokovať o ďalších postupoch,“ povedal Hrabko.
Nesúhlasí však s tým, že pre zvládnutie nášho predsedníctva je nevyhnutná stabilita vlády.
„V Česku počas predsedníctva padla vláda. Bolo to nepríjemné, ale nebola to katastrofa. V tejto chvíli je to vec aparátu, ako je pripravený, a všetci dúfame, že je pripravený dobre. Aj keby bol počas predsedníctva odvolaný Robert Kaliňák alebo dokonca padla celá vláda, ten český príklad je o tom,“ uvažuje Hrabko.
Opozičné strany podľa neho majú právo tlačiť na odvolanie ministra Kaliňáka aj prostredníctvom demonštrácií. „Pri politikoch neplatí prezumpcia neviny, ale viny.
Trestnoprávnu rovinu môžeme nechať bokom. Je politicky zodpovedný za políciu,“ povedal na margo zodpovednosti ministra za postup orgánov činných v trestnom konaní v kauze podnikateľa Ladislava Bašternáka.
Na druhej strane Hrabko neočakáva, že tlak demonštrácií bude efektívny. „To, čo mimovládne parlamentné strany nezvládajú, je koordinácia s ostatnými, aj mimoparlamentnými, stranami,“ povedal. V pondelok 20. júna prebehol míting opozície pred komplexom Bonaparte v Bratislave. „Dnes je štvrtok, má byť míting za to isté, na námestí SNP. Ďalší pondelok je znovu avizovaný míting pred komplexom Bonaparte. Na 1. júla chystá KDH míting na SNP. Obávam sa, že takéto ‘premítingovanie’ skôr ľudí odradí od
účasti, akoby ich povzbudilo,“ poznamenal Hrabko.
Na margo krízy v poslaneckej skupine strany #Sieť v parlamente Hrabko povedal, že z politického hľadiska #Sieť „už akoby neexistovala“. „Bude záležať na tom, či Radoslav Procházka ostane predsedom #Siete. Ak áno, mal by byť prizývaný na koaličné rady,“ povedal Hrabko. „Ale tak isto je záujmom premiéra, aby tam bol prizývaný aj zástupca ostatných poslancov #Siete. Pretože tých je viac ako iba jeden Radoslav Procházka. Ak by koalícia prišla o jedného poslanca, nič sa nedeje, ak by prišla o celú skupinu, končí koalícia.
Vyrobili Robertovi Ficovi ako premiérovi problém, s ktorým sa bude musieť popasovať,“ dodal.
Na margo najnovšieho prieskumu preferencií agentúry Focus, v ktorom mal Smer-SD iba o niečo viac ako 26 percent, Hrabko povedal, že podpora Smeru-SD už podľa neho rásť nebude. „Preferencie budú klesať, uvidíme, kde sa zastavia. Počúvame hlasy dvoch odvážnych europoslancov, ktorí vidia veci inak ako Smer, vidíme turbulenciu s ministrom kultúry Marekom Maďaričom,“ poznamenal.
Pokles podpory však podľa neho automaticky neznamená, že Smer-SD nebude vo vláde aj po nasledujúcich parlamentných voľbách. „Jeho sila už nebude taká ako dnes. Nehovorím, že nebude vo vláde, tam môže byť aj šesť- či osempercentná strana. Preto sa čudujem mimovládnym stranám v parlamente, že tak útočia na koaličných partnerov Smeru, bez nich nebudú môcť vládnuť ani oni. A títo koaliční partneri sa môžu potom znovu prikloniť k Smeru,“ povedal Hrabko.
Na druhej strane opozícia, ktorú Smer-SD v minulom volebnom období dlhodobo systematicky oslaboval, dnes podľa neho reálnu alternatívu neponúka. „Najväčšia chyba je, že tu neexistuje alternatíva. Nie je nikto, kto by mohol nahradiť Roberta Fica v premiérskom kresle. Líder opozície Richard Sulík ani nepôsobí v slovenskom parlamente,“ upozornil Hrabko.
V tejto chvíli však podľa neho Slovensko v politickej kríze nie je. „Máme vládu, ktorá má väčšinu a dôveru parlamentu, inštitúcie fungujú. Nevidím nikoho, kto by chcel vystriedať Roberta Fica, ani nikoho, s kým by to mohol urobiť,“ uzavrel.
.jpg)
