Hrabko: Dve referendové otázky nemajú veľký význam, boli len prílepok

Voliči budú 4. júla v referende hlasovať o týchto otázkach: „Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v paragrafe 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR v aktuálnom znení?“ a „Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?“.

Otázku „Súhlasíte s tým, aby Národná rada SR prijala uznesenie, ktorým skráti svoje IX. volebné obdobie a deň predčasných volieb do Národnej rady SR určí tak, aby sa konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?“ prezident Peter Pellegrini medzi referendové nezaradil, lebo podľa neho nespĺňa podmienky na vyhlásenie.

Hrabko pripomenul, že keď sa v parlamente v roku 2023 hlasovalo o forme, akou je možné vyvolať predčasné voľby, referendum z nej vypustili na základe pozmeňujúceho návrhu poslancov vtedajšej vládnej koalície, ktorí dnes z opozičných lavíc referendum o predčasných voľbách podporujú.

„Pôvodný návrh znel, že je to možné aj referendom, ale prišiel pozmeňujúci návrh, ktorý to zmietol zo stola,“ konštatoval Hrabko. „Politici sa dohodli, že iba parlament bude mať takúto možnosť. Iba uznesením parlamentu je možné dnes skrátiť volebné obdobie. Nie referendom. Pokiaľ táto možnosť nebude zakotvená v ústave, všetky referendá, ktoré by sa snažili vyvolať predčasné voľby, budú zbytočné,“ konštatoval Hrabko.

Ústavný súd (ÚS) SR na žiadosť prezidentky Zuzany Čaputovej v roku 2021 rozhodol o referendovej otázke s cieľom iniciovať predčasné voľby a označil otázku za protiústavnú. Pokiaľ ÚS nerozhodne inak, je toto rozhodnutie podľa Hrabka smerodajné. Aj preto považuje za neadekvátne reakcie viacerých opozičných poslancov, ktorí kritizovali rozhodnutie prezidenta vyradiť otázku o predčasných voľbách z petičného hárku.

Podľa Hrabka sa dalo očakávať, že za týchto okolností sa referendum o predčasných voľbách konať nebude a iniciátori petičnej akcie k nej pristúpili skôr z marketingových dôvodov, aby zviditeľnili politiku svojej strany. Na druhej strane, prezident podľa neho mohol vypísať referendum so zvyšnými dvoma otázkami o niečo skôr, aby sa vyhol termínu počas letných prázdnin. „Nebolo to z jeho strany vôbec elegantné. Ale mal takú právomoc a využil ju,“ dodal Hrabko.

Ak sa naplnia očakávania analytikov a na referendum príde menej ako polovica všetkých voličov, takže nebude platné, bude môcť podľa Hrabka strana Smer-SD argumentovať, že tým občania odobrili rozhodnutie zrušiť špeciálnu prokuratúru.

Ak by, naopak, referendum úspešné bolo, vládne strany podľa neho môžu bez problémov špeciálnu prokuratúru opäť zriadiť. „Nie je problém to zriadiť, dosadiť tam svojich ľudí a urobiť to na svoj obraz,“ upozornil Hrabko. „Dokonca to môžu urobiť aj bez ohľadu na výsledok tohto referenda,“ dodal. Ak by potom opozícia v nasledujúcich parlamentných voľbách uspela, už by nemohla zriadiť novú inštitúciu podľa seba, ale musela by rešpektovať, že už existuje vrátane jej personálneho obsadenia.

Spustenie dodávok ropy cez ropovod Družba sa podľa Hrabka v čase po maďarských voľbách dalo očakávať. „Dnes už tečie, čo je dobrá správa. Pre Slovensko aj pre Maďarsko. Dokedy bude tiecť, to ostáva vo hviezdach,“ konštatoval Hrabko. Ukrajinská strana môže podľa neho dodávky v budúcnosti prerušiť a páky na ňu nemá Slovensko ani Maďarsko, ale iba Európska komisia.

Hnutie Slovensko je pripravené podporiť šéfa KDH Milana Majerského vo voľbách na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK), uviedol 18. apríla predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič. Aj v prípade nezvolenia Majerského za predsedu kraja je Hnutie Slovensko podľa neho pripravené podať KDH pomocnú ruku. „Aj keby mal Igor Matovič štyri ruky, ani jedna nebude pomocnou pre iných. Vždy tú pomocnú ruku bude vzťahovať iba k sebe a svojmu hnutiu,“ reagoval Hrabko. Dodal, že Matovič môže svojim voličom v Prešovskom kraji odporučiť voľbu Majerského za predsedu PSK. „Keby chcel, tak to urobí. Nikto a nič mu v tom nebráni,“ uzavrel Hrabko.