Posledné prieskumy verejnej mienky naznačujú nárast podpory Strany za slobodu (PVV) Geerta Wildersa, posledné dni kampane sa niesli v znamení diskusií o taktickom hlasovaní a možných koaličných dohodách.

Líderka liberálnej Ľudovej strany za slobodu a demokraciu (VVD) Dilan Yeşilgöz-Zegeriusová vyhlásila, že by s Wildersom spolupracovala, ak by jej strana získala najviac hlasov – aj keď v utorok vylúčila, že by ho podporila ako premiéra, ak by získal najväčší podiel.

„Nepredpokladám, že by sa to stalo,“ povedala pre holandský rozhlas. „Holandsko hľadá lídra, ktorý dokáže zjednotiť krajinu… Ktorý tu bude pre všetkých Holanďanov… Ktorý bude viesť našu krajinu na medzinárodnej úrovni. Tiež si neviem predstaviť, že by pán Wilders mohol vytvoriť parlamentnú väčšinu,“ dodala.

Ak VVD zvíťazí, Yeşilgöz-Zegeriusová, pôvodom z Turecka, ktorá je teraz zástankyňou prísnejších kontrol migrácie, by sa mohla stať prvou holandskou premiérkou.

Frans Timmermans, bývalý reprezentant EÚ v ťažkej váhe, ktorý sa vrátil do Holandska, aby viedol alianciu Zelenej ľavice a labouristov, apeloval na voličov, aby zabránili vzniku vlády, v ktorej by zohrávala úlohu krajná pravica. Podľa prieskumu EenVandaag sa zdá, že to má účinok, keďže takmer polovica jeho priaznivcov ho strategicky volila namiesto menších strán.

Pieter Omtzigt, líder strany Nová sociálna zmluva (NSC) – novej stredopravej strany, ktorá vedie kampaň za lepšiu správu vecí verejných a regulovanú imigráciu – tiež vyhlásil, že nevstúpi do koalície, ktorej súčasťou by bola Wildersova strana(PVV).

Posledná vláda padla v júli kvôli problémom so žiadateľmi o azyl. Najnovší prieskum agentúry EenVandaag ukázal, že PVV získala 10 kresiel a má 27 z celkového počtu 150 kresiel, čím sa Wilders dostal tesne za VVD s 29 kreslami. Manifest PVV vyzýva na “zastavenie” imigrácie, zákaz islamských škôl, mešít a Koránu.

Bez ohľadu na výsledok týchto volieb sa zmení holandská politická scéna, pretože 26 strán sa bude snažiť vyriešiť naliehavé otázky vrátane bývania, prisťahovalectva, zabezpečenia základnej životnej úrovne a klimatickej krízy.

„Dve veci, ktoré môžeme očakávať, sú: že nám už nezostane žiadna vedúca strana – veľa šťastia menším stranám pri hľadaní väčšiny – a vysoká nestabilita, čo mimoriadne sťažuje akékoľvek predpovede o výsledku,” povedala Léonie de Jongeová, odborná asistentka pre odbor Európska politika a spoločnosť na univerzite v Groningene.

Tom Louwerse, docent na Inštitúte politických vied Leidenskej univerzity, ktorý prevádzkuje stránku na analýzu prieskumov verejnej mienky, uviedol, že skutočnosť, že ide o tesný súboj medzi štyrmi stranami, znamená, že je možná tak pravicová koalícia, ako aj ľavicovo-centristická koalícia s Timmermansom.

V prieskumoch vedie VVD, tesne za ňou nasledujú PVV, Zelená ľavica/Labour a Omtzigtova NSC.

„Za posledný týždeň sme zaznamenali určitý posun, pričom PVV získala a NSC stratila,“povedal Louwerse. „Napriek tomu sa všetky tieto strany pohybujú niekde medzi 12 % a 19 %, takže to svedčí o veľkej nejednotnosti,“dodal.

Ďalším veľkým problémom je nedôvera vo vládu, ktorú profesor politológie na Amsterdamskej univerzite Tom Van der Meer nazýva “krízou dôveryhodnosti”, keďže pramení zo série vládnych škandálov.

Tak u voličov s menšinovým etnickým pôvodom, ako aj u voličov podporujúcich krajne pravicové strany, hovorí sociológ z Utrechtskej univerzity Marcel Lubbers : „mnohí Holanďania nemajú pocit, že ich hlas je vypočutý. Medzi voličmi s migračným pôvodom má veľká väčšina pocit, že ich záujmy nie sú v politike dostatočne zastúpené, ale vidíme to aj medzi veľmi početnou skupinou bez imigračného pôvodu, ktorá volí protiimigračné strany,”“povedal.

Voľby by však mohli situáciu zmeniť. „Voľby zvyčajne zvyšujú dôveru, ľudia si uvedomujú, že politici ich vypočujú, ale čo je dôležitejšie, ľudia sa môžu uistiť, že zloženie dolnej komory parlamentu je opäť v súlade s ich cieľmi a hodnotami,“ povedal Tom Van der Meer. „A ľudia sú ochotnejší akceptovať a dokonca odpustiť novej zostave politikov, že nie je schopná okamžite vyriešiť problémy,“ dodal.

Rozemarijn Lubbe, prieskumník verejnej mienky agentúry EenVandaag, uviedol, že „rozhodnutie Wildersa zaujať v posledných týždňoch, ako sa zdalo, o niečo umiernenejší tón, mohlo niektorých voličov presvedčiť, aby ho podporili. Sú ľudia, ktorí naozaj chcú pravicovú stranu, nie s Timmermansom, a tí strategicky podporujú PVV.“

„Prieskum však nie je veštba a z posledných volieb vieme, že 10 % ľudí sa rozhodlo v posledný deň alebo dokonca až vo volebnej miestnosti. Rozhodujúcimi faktormi budú neistota voličov, záverečná debata, strategické hlasovanie a volebná účasť,”dodal Lubbe.

Podľa posledného utorkového prieskumu spoločnosti I&O Research sa 63 % ľudí ešte definitívne nerozhodlo, koho budú voliť.

Počas záverečnej predvolebnej debaty v utorok večer sa Wilders stal terčom tvrdých útokov zo všetkých strán. „Ak by som mal tú česť byť premiérom, bol by som ním pre všetkých Holanďanov,“ povedal napriek svojej kritike islamu.

Yeşilgöz-Zegeriusová odpovedala: „Nemyslím si, že tomu niekto verí, a myslím si, že tomu neverí ani sám Wilders. Ak sa na Wildersove plány pozriete úprimne, znamenajú uzavretie Holandska pred svetom, bankrot krajiny… a tvrdenia, že určité skupiny do nej nepatria. Aj keby roztrhal svoj manifest, neverím tomu.“