Hnačka je postrachom turistov. Hrozí aj z ľadových drinkov či ovocných …

Cestovateľská hnačka sa prejavuje aspoň 3 stolicami v priebehu 24 hodín a často je sprevádzaná kŕčmi, teplotou, nevoľnosťou či vracaním. Najvyššie riziko hrozí v Ázii, Afrike a rozvojových častiach Strednej a Južnej Ameriky. Stredné riziko predstavuje Karibik a niektoré oblasti Južnej Ameriky. Ako najmenej rizikové sú hodnotené Európa, Austrália a Severná Amerika. Spoločným menovateľom krajín s vyšším rizikom je nedostatočná úroveň hygieny.

Dbajte na správnu hygienu

Tento typ črevnej infekcie vzniká po konzumácii kontaminovaného jedla alebo vody, najmä pri porušení základných hygienických pravidiel. Ak nemajú osoby manipulujúce s potravinami umyté ruky, môžu preniesť infekciu na ľudí konzumujúcich kontaminované potraviny. Nebezpečný môže byť aj kontakt s miestnymi obyvateľmi – hoci nemajú žiadne príznaky, pre turistov sú nositeľmi nebezpečných patogénov.

Bezpečnejšie sú tepelne upravené jedlá a balené nápoje. Vyššie riziko predstavuje surová zelenina, ovocie a voda z vodovodu. „Hnačka sa zvyčajne objaví počas prvého týždňa pobytu, ale môže sa vyskytnúť aj kedykoľvek počas cesty i po návrate domov. Zvyčajne trvá 3 až 7 dní. Vážnou hrozbou je dehydratácia organizmu, zvýšené riziko je najmä u detí,“ vysvetľuje Jana Dubajová. Lekára navštívte, ak sa u vás objaví hnačka s prímesou krvi, neustupuje do niekoľkých dní, nie ste schopní prijímať tekutiny a hnačku sprevádza horúčka alebo zimnica.

Hydratácia nadovšetko

Ako na vhodnú prevenciu? Vyhýbajte sa pouličnému jedlu, nápojom s ľadom či čerstvým ovocným šťavám z neoverených zdrojov. Pite len balenú alebo dezinfikovanú vodu, jedzte len tepelne upravené jedlá a ovocie, ktoré sa dá ošúpať.

Najväčším nebezpečenstvom pri hnačke je dehydratácia – najmä u detí a seniorov. Najdôležitejšie je dopĺňať tekutiny a soli, pretože nesmie dôjsť k odvodneniu organizmu. Ideálne sú rehydratačné roztoky (ORS), minerálky s vysokým obsahom sodíka a draslíka alebo nesladený čierny čaj. Vyhnite sa sladeným limonádam a nápojom s umelými sladidlami. Rehydratačný roztok sa dá pripraviť aj z domácich surovín – budete potrebovať 4 až 5 kociek cukru, 1 kávovú lyžicu kuchynskej soli, šťavu z citróna, pomaranča alebo grepu a liter pitnej vody.

Pri vracaní podávajte tekutiny po lyžičkách. Ak sa stav zhoršuje, môže byť nutná infúzia. Sledujte farbu moču – nemal by byť tmavožltý. Počas liečby doprajte telu pokoj, začnite hladovkou a postupne prejdite na ľahkú stravu (ryžový odvar, vývar, sucháre, neskôr zemiaky, ryžu, mrkvu či banány). Vyhýbajte sa tukom, mastným jedlám, sladkostiam, mlieku a mliečnym výrobkom.

 Probiotiká ako prevencia

Probiotiká môžu pomôcť predchádzať cestovateľskej hnačke, a to najmä kmene Lactobacillus acidophilus, L. rhamnosus, L. casei a kvasinky Saccharomyces boulardii. Podporujú zdravú črevnú mikroflóru a imunitu. „Veľmi dôležitý je výber vhodného prípravku najmä z pohľadu stability v extrémnych podmienkach subtrópov a trópov. Zistilo sa, že ochranný účinok konkrétneho výrobku nemusí byť rovnaký vo všetkých destináciách, čo súvisí s odlišnosťou patogénov v konkrétnych oblastiach,“ dopĺňa Jana Dubajová z Dr. Max.

Medzi voľnopredajné lieky na liečbu hnačkovitých ochorení patrí aj liečivo loperamid – spomaľuje činnosť čriev a znižuje straty tekutín. Nie je však vhodný pri infekčnej hnačke napríklad spôsobenej baktériami alebo parazitmi. Za zmienku stojí aj racekadotril, ktorý bráni vylučovaniu vody do stolice a zmierňuje tak hnačky.