Liverpool 2. mája 2018 (HSP/Foto: Facebook)
Talianska reportérka Benedetta Frigerio priniesla nové podrobné a znepokojujúce informácie o posledných chvíľach malého britského chlapčeka Alfieho Evansa, ktorého smrti sa bezmocne prizeral celý svet. Okrem toho, že hladoval 36 hodín, mu dve hodiny pred posledným výdychom sestrička vpichla do tela mix medikamentov, ktoré boli s najväčšou pravdepodobnosťou bezprostrednou príčinou smrti
Prežil odpojenie od podporných prístrojov, no Alder Hey mu následne upierala kyslík, ktorý dodávali dieťaťu zvonku bez ich schválenia. Dieťa nebolo vyživované po dobu 36 hodín a infekcia na jeho pľúcach bola neliečená, napriek tomu bol v stabilizovanom stave, natoľko, že Alfieho otec Thomas bol presvedčený, že už sú takmer jednou nohou von z nemocnice a vyjednal mlčanie podporovateľov na výmenu za viac medicínskej podpory zo strany nemocnice. Tesne pred smrťou však dieťaťu podali koktejl liekov…
Najväčším škandálom je, že Alfie Evans bol intubovaný a na umelej ventilácii až 15 mesiacov, pričom mu bola odopretá tracheostómia, pretože už mesiac od prijatia do nemocnice (december 2016) bolo rozhodnuté, že musí umrieť bez ohľadu na to, že nemal ani stanovenú diagnózu. Hoci niektoré médiá uvádzali, že Alfie trpí chorobou na mitochondriálnej úrovni, nejestvuje žiaden záznam z testov, ktorý by to dokazoval.
Ďalším znepokojujúcim faktom je, že hadice z umelej ventilácie u Afieho boli vymenené až po 5 mesiacoch – až po tom, čo rodičia v nich objavili hromadu plesne (jestvujú tiež zábery, ako ležal niekoľko hodín premočený až po krk z dôvodu neprebaľovania), čo dokazuje zanedbávajúcu starostlivosť zo strany nemocnice Alder Hey. Snímky sa hlboko dotkli aj riaditeľky nemocnice Bambino Gesu v Ríme, Dr. Marielly Enocovej, ktorá do posledného momentu lobovala za prenos dieťaťa do jej nemocnice a ktorej ani neumožnili vstup do nemocničnej izby Alfieho Evansa.
Od momentu, keď odpojili Alfieho od prístrojov, sa mu dostávalo toho najotrasnejšieho prístupu
Keďže Alfieho pľúca boli zvyknuté rozširovať sa mechanicky kvôli umelej ventilácii, lekári ho mali postupne odstavovať, aby ho to nezabilo. Napriek tomu prežil, (čo renomovaní anestéziológovia považovali takmer za zázrak a následne za jasný dôkaz toho, že chlapec nie je smrteľne chorý, pozn. red.). Po odpojení od prístrojov však malého Alfieho postihla infekcia pľúc.
Práve z tohto dôvodu, ako vysvetlil otcovi Tomovi taliansky lekár, s ktorým bol v kontakte, Alfiemu mali ihneď nasadiť antibiotickú liečbu. Oni mu ju však odopreli. Napriek tomuto všetkému, Alfie dýchal hodiny bez akejkoľvek pomoci, keďže lekári mu tiež odmietli nasadiť kyslíkovú masku, ktorá by zľahčovala jeho autonómne dýchanie.
V pondelok 23. apríla, po odpojení od prístrojov v čase 22:15 nášho času, Alfieho otec Tom prosil, aby mu niekto zvonku priniesol kyslíkovú masku. Policajná bariéra pri vstupe do nemocnice však bránila akémukoľvek „zásahu“ zvonka. Do nemocnice na podnet Toma pribehol jeden z advokátov rodiny, Pavel Stroilov. Kým Stroilov vstupoval, za ním šlo ďalších 6 osôb, jedna s kyslíkovou maskou, ktorú policajti ďalej nevpustili. Táto osoba však konala pohotovo, a masku hodila ponad hlavu agentov, pričom ju zachytil advokát Stroilov a priniesol ju rodičom Alfieho. Až vtedy sa dostalo malému Alfiemu prvej pomoci s dýchaním. Hoci už dovtedy tento chlapček preukázal svoju obrovskú vôľu žiť a zotrel argumenty advokáta nemocnice Michaela Mylonasa, ktorý počas súdneho pojednávania uisťoval sudcu Haydena, že smrť Alfieho nastane okamžite po odpojení od umelej ventilácie.
Aj tentokrát sa však lekári pokúsili vziať dieťaťu masku s odôvodnením, že tá nepochádzala z nemocnice. Rodičom to na dvakrát prikazovali, až kým sa im Tom nezačal vyhrážať, že ich udá, pretože ani rozhodnutie sudcu – „protokol smrti“ Haydena nenariaďoval, aby dieťaťu bránili v prívode kyslíka či v prijímaní výživy. Vďaka tomu otec Tom dosiahol, že nemocnica po dlhých 36 hodinách hladovania dala Alfiemu konečne výživu. Áno, Alfie, to choré dieťa, ktoré malo umrieť hneď po odpojení, žilo bol bez jedla 36 hodín. Je to ohromne dlhý čas pre tak malé dieťa, ktorého srdce vynakladalo veľa úsilia po násilnom a náhlom odňatí ventilácie, bez akejkoľvek postupnosti.
Aj po tom, čo lekári pristúpili k vyživovaniu dieťaťa, vyživovanie bolo len v minimálnej miere
Malý Alfie žil v neustálom ohrozovaní zo strany lekárov a rodičia ho pred nimi ochraňovali 4 dni. Otváral oči, reagoval. Preto aby nemocnica umlčala verejnosť, sľúbila Thomasovi, že Alfiemu dajú viac kyslíka a viac výživy. Dve hodiny pred smrťou bola saturácia kyslíkom na úrovni 98% a úderov srdca bolo 160. Thomas bol teda presvedčený, že dieťa čoskoro pustia domov (tak mu to prisľúbili počas jednania v nemocnici, ktorého výsledkom bolo vyhlásenie, ktoré Thomas prečítal médiám a v ktorom žiadal, aby sa verejnosť stiahla. Toto vyhlásenie bolo doslova „rukojemníckym vyjednaním“). Pred tým, ako Alfie umrel, Thomas sa z nemocničnej izby vzdialil a nechal v nej Alfieho s jeho polospiacou matkou Kate a ďalším príbuzným. Do izby následne vošla zdravotná sestra a uviedla, že dieťaťu podá štyri lieky (nevie sa, aké). Po približne 30 minútach saturácia klesla na 15. O dve hodiny na to Alfie zomrel.
Nevieme, ako dlho by bol Alfie žil, keby mu bola poskytnutá vhodná pomoc a liečba. Nevieme, či by hĺbkové testy boli schopné stanoviť diagnózu a nájsť liečbu, a nevieme, či sa náhodou Alfie nedostal do kritických podmienok práve v nemocnici a kvôli nezodpovednosti kompetentných. Jedno je však isté. Dieťa neumrelo na základe odpojenia od prístrojov, ktoré „umelo“ udržujú pri živote. Taliansky genetik Angelo Selicorni po dvoch dňoch od odpojenia od prístrojov poznamenal: „Odpojený od prístrojov vydržal hodiny a nevyzerá to, že by mal umrieť, čo vzbudzuje pochybnosti o tzv. terminálnosti štádia jeho života“.
Niektoré zdroje uvádzajú, že Alfieho „nediagnostikovaná“ choroba mozgu nebola prítomná do času, kým nebol prijatý do nemocnice Alder Hey. David Catron pre The American Spectator píše, že prvotná diagnóza batoľaťa Alfieho bola bežne známa choroba „virálna bronchiolitída a predpokladaný dlho trvajúci febrilný kŕč. Neznáma mozgová choroba, ktorá údajne spôsobila smrť dieťaťa, sa objavila až po tom, čo bol Alfie hospitalizovaný v Alder Hey Hospital.“
Zúboženému Alfiemu, s ktorým zaobchádzali mimoriadne kruto, odopreli aj základnú antibiotickú liečbu nevyhnutnú k liečbe infekcie a následne aj to minimum – jedlo a kyslík na mnoho hodín. Kto nechce zaujať postoj k tomuto prípadu, tak sa len skrýva za opakovanú mantru „príliš komplikovaný prípad“. Nechýba nám náhodou odvaha pozrieť sa na veci tak, ako v skutočnosti sú, a že v prípade Alfieho stojíme pred kolosálnou a zúrivou eutanáziou? Je jasné, že ak pre lekárov bol život Alfieho „zbytočný“, tak klinický prístup voči nemu nemohol byť iný než snaha eliminovať ho. Ako poznamenáva opäť Selicorni: „Ak považujem Alfieho život za nehodnotný, za zbytočný ľudský príbeh, za život bez zmyslu, tak samozrejme myslím na to, že čím skôr ho ukončím, tým lepšie“.
Kontroverzný Liečebný program na konci života
Už v roku 2012 vyvolali značnú polemiku obvinenia zo strany pacientov, ktorí boli zapojení do tzv. Liverpool Care Pathaway (LCP) – program ohľadom liečby na konci života platný vo Veľkej Británii. Zdravotná sestra práve z Alder Hey Bernadette Loydová bola už „unavená pozerať sa na tieto prípady“ a napísala na ministerstvo vnútra list, v ktorom popisuje spôsoby, akými umierajú deti a novorodenci: „Zomierať od smädu je hrozné a je nepochopiteľné, že deti musia umierať takto. Rodičia sa ocitajú na akejsi križovatke a sú donútení vybrať si túto cestu pretože lekári im tvrdia, že ich deti majú len pár dní života. No predpovedať smrť je veľmi ťažké a videla som skupinu detí, ktoré ožili po tom, čo bol voči nim spustený LCP a prerušený“ … „Videla som tiež umierať deti hrozným spôsobom, na smäd, pretože im bola pozastavená hydratácia, až kým neumreli. Videla som 14-ročného chlapca chorého na rakovinu, ako umieral s jazykom prilepeným na podnebie, pretože lekári mu už odmietli poskytovať tekutiny. Svoju smrť si prežil s úzkosťou on ale aj my, zdravotný personál. Toto je jednoducho eutanázia, ktorá vstupuje prednými dverami“.
Odpoveď, ktorú dostala zdravotná sestra, akoby vôbec nereflektovala podstatu jej sťažnosti. Znela takto: „Liečba určená na konci života musí spĺňať viacero vyšších a profesionálnych kritérií a je treba vedieť byť blízko rodičov dieťaťa počas rozhodujúceho procesu.“
Čo nám všetkým spôsobilo mučeníctvo Alfieho okrem toho, že obrátilo množstvo sŕdc?
Alfieho mučeníctvo nás prinútilo zjednotiť sa proti monštru, pozrieť sa do očí brutalite eugenického systému, ktorý sa zaodel do demokracie. Systém s bezhraničnou mocou nad osobou a považovaný za akési občianske náboženstvo zo strany britských politikov a sudcov. Moc, ktorá dusí toľké krehké životy a ktorá šíri utilitaristickú mentalitu, a proti ktorej musíme bojovať, keď nechceme skončiť rovnako. Ktovie, možno Alfieho príbeh odhalí omnoho viac, pretože mnohým sa natíska otázka: Čo spôsobovalo tak ohromnú zúrivosť nemocnici a zhrozenie z možnosti, že by bol malý Alfie prevezený inam? Čoho sa tak bála nemocnica Alder Hey?