Hazlinger: Röntgenu a mamografie sa netreba obávať, žiarenie je nízke

„Špeciálne röntgenové lampy, ktoré ožarujú prsné tkanivo (pri mamografii), majú len mäkké žiarenie, tieto dávky sú nižšie ako napríklad pri klasickom röntgene, takže obavy naozaj nemusia byť,“ konštatoval.

Odborník vysvetlil, že pri rádiologických vyšetreniach, ako je röntgen a CT, dostávajú pacienti dávku ionizujúceho žiarenia, pri ultrazvuku a magnetickej rezonancii nie. „Existujú národné referenčné štandardy, ktoré určujú, aká dávka je prípustná na danú oblasť. Pacienti sa nemusia báť,“ dodal.

Čo sa týka rádiologických vyšetrení detí, treba podľa odborníka pri vyšetrení dávať pozor na práve deliace sa bunky detí, ktoré rastú až do dospelosti. „Musíme dávať pozor na všetky snímky v oblasti panvy, v oblasti rastových štrbín kostí, čiže u detí máme aj nižšie radiačné dávky,“ zhodnotil.

Rádiológom sa bežne stáva, že sú k nim pacienti objednaní s nejakou diagnózou a popri vyšetrení nájdu u pacienta aj iné, pridružené ochorenie. „Stáva sa, že okrem diagnózy, ktorú vyšetrujeme, nájdeme aj vedľajšie, ktoré sa potom riešia v prospech pacienta a môžu mu pomôcť predísť komplikáciám a ťažkostiam v budúcnosti, o ktorých v tej chvíli ešte nevie,“ vysvetlil Hazlinger.

Rádiológa podľa neho občas prekvapí, čo všetko vyšetrenie v tele pacienta ukáže. „Keď som robil detskú rádiológiu, stretol som sa s rôznymi predmetmi, čo deti poprehĺtali, napríklad náušnice alebo malé žiarovky z vreckových bateriek, ktoré sú veľmi nebezpečné,“ spomenul rádiológ a upozornil, aby rodičia dávali pozor, čo všetko dajú deti do úst.

Pri sledovaní populárnych seriálov a filmov, ktorých časti sa odohrávajú na rádiológii, sa odborník občas pozastaví pri scénach, ktoré nezodpovedajú realite. „Zvykne sa stávať, že interný lekár vo filme pošle pacienta na magnetickú rezonanciu a v ďalšom zábere ju ten istý lekár aj urobí a aj si ju vyhodnotí. To samozrejme nie je pravda. Pacienta k nám pošlú, rádiologickí technici urobia vyšetrenie, rádiológovia ho popíšu,“ uviedol.

Lekár tiež spomenul situáciu, keď vo filme na zdramatizovanie príbehu počas vykonávania magnetickej rezonancie prístroj vypli, aby niečo vyriešili a potom opätovne zapli a pokračovali vo vyšetrení.

„Magnetickú rezonanciu tvorí magnet, teda magnetické pole, do ktorého si pacient ľahne. Je trvalé a nedá sa vypnúť. Na to, aby sme mohli vykonať vyšetrenie, potrebujeme rádiofrekvenčné pulzy, ktoré vysielame do pacienta,“ vysvetlil lekár. „Búchanie, ktoré pacient pri tomto vyšetrení počuje, to sú tie rádiofrekvenčné pulzy,“ dodal.

Keby sa uprostred vyšetrenia magnetickou rezonanciou práve robená sekvencia vypla, celá by sa podľa neho musela robiť odznova. „Magnetická rezonancia v rámci vyšetrovanej oblasti robí napríklad každý druhý rez a potom dorába tie zvyšné. Ak sa pacient pohne, tak tie dorábané alebo tie ďalšie rezy už nesedia,“ vysvetlil Hazlinger.