Bratislava 21. januára 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Objavili sa prvé informácie, že priaznivci sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina začali svoju súkromnú iniciatívu a zbierajú podpisy, ktoré je potrebné predložiť pri oficiálnej kandidatúre na post prezidenta. Samotný sudca vôľu kandidovať doposiaľ nepotvrdil. Nevylúčil však, že by o tom uvažoval, ak by aktivita jeho priaznivcov mala v spoločnosti ohlas a podpisy by skutočne vyzbierali. Zároveň však dodal, že viac by ho lákalo zakončenie kariéry na Ústavnom súde.

Po týchto informáciách sa objavili prvé výsmešné reakcie od politikov ako Kaliňák, či Žitňanská, no reakcie mainstreamových médií predčili aj finále prvého kola prezidentských volieb v Čechách. Azda najlepší hanopis na Harabina predviedol portál Aktuality.

V článku sa dozviete, že Harabin vôbec nie je špičkový trestný sudca, že prepúšťa zločincov na slobodu a tiež, že ho netreba celkom podceňovať, lebo dnes už nie je len karikatúrou sudcu – píše Dag Daniš a pokračuje výčitkou, že Harabin nadáva Ficovi a Kiskovi do „praktizujúcich fašistov“. Od mainstreamového novinára znie takáto výhrada dosť pokrytecky, keďže mainstreamoví novinári označujú za fašistu každého, kto rovnako ako oni nezobe systému z ruky, čo dotiahli ad absurdum, keď za fašistov označili aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov.

Daniš neváha podsúvať čitateľom, že Harabin prepúšťa zločincov ako Lališ na slobodu. V skutočnosti Harabin žiadneho Lališa na slobodu neprepustil, ale pridelil spis na konanie záložnému senátu potom, čo Lališ oprávnene namietal zaujatosť sudcov v senáte. Rovnako ďalšie prípady, ktoré Daniš vo všeobecnosti spomína, majú logické právne zdôvodnenie, ktoré je však pre mainstreamovych novinárov tabu.

Daniš ďalej obviňuje Harabina, „že svojvoľne odmietal finančné kontroly na Najvyššom súde“, no to, že sa neskôr ukázalo, že Harabin postupoval podľa zákona na rozdiel od Mikloša, ktorý nezákonné kontroly inicioval, už novinár opomenul.

Azda najtrápnejším „argumentom“ novinára Daniša je, že „Harabin najskôr ako sudca vzorne slúžil komunistickému režimu.“ Tu treba povedať, že pracovať ako sudca počas socializmu neznamenalo nutne slúžiť komunistickému režimu, čo sa  však o profesii novinár povedať nedá.

Denník SME sa na rozdiel od Aktualít nepáral s nejakými všeobecnými obvineniami a rovno zverejnil „fakt“, že Harabin telefonoval so Sadikim. To, že Harabin vyhral súdny spor s generálnou prokuratúrou o pravosť prepisu vraj nič nedokazuje.

„Keď Generálna prokuratúra potvrdila pravosť prepisu rozhovoru so Sadikim, Harabin ju zažaloval. Dodnes tvrdí, že išlo o vymyslený rozhovor. Na odškodnom vysúdil 150 tisíc eur, ale len za to, že prokuratúra prepis verejne potvrdila, nie za to že by nebol pravdivý“, vysvetľuje si svojským spôsobom výsledok súdneho rozhodnutia redaktor denníka SME Peter Kováč.

V skutočnosti Harabin na Krajskom súde žiadal predložiť pásky údajného rozhovoru a celý odpočúvací spis. Ak by tak prokuratúra urobila, neprehrala by spor. Súdne vyšetrovanie preukázalo, že žiadny odpočúvací spis Harabin – Sadiki neexistuje, ako neexistuje ani žiadna nahrávka.

Harabin tak ešte ani nepotvrdil, či vôbec kandidovať bude, a mainstreamove médiá už vystrieľali všetky náboje, čo mali. Na to, že sa podľa nich jedná o kandidáta, ktorý nemá žiadnu šancu, však preukázali až priveľkú aktivitu.

Harabin sa dostal na čiernu listinu mainstreamu pravdepodobne vtedy, keď prijal miesto ministra spravodlivosti vo Ficovej vláde, ktorú Smer vytvoril spolu so SNS a HZDS. Harabin nebol členom žiadnej z vládnych strán, ale odvtedy mainstream vedie proti nemu systematickú očierňovaciu kampaň postavenú na výmysloch a klamstvách (ako rozhovor so Sadikim) a neustálom prekrúcaní jeho právnych rozhodnutí (Lališ a pod.). Harabin možno nie je čistý ako ľalia, ale keby mainstream vedel o nejakom jeho závažnom prešľape, už by ho určite použil.