Gruzínsko horí a má prvého „mučeníka“. Opováži sa Západ zasiahnuť?

Tamojšia polícia pri záťahu na kancelárie opozičných strán zadržala a zbila Nika Gvaramiu, jedného z protivládnych lídrov. Až tak, že mal upadnúť do bezvedomia. Toľko najnovšie správy – uvidíme, či vznikne ikonická fotka, ktorá obletí médiá a sociálne siete…

To je marketingovo nevyhnutné, pokiaľ si majú protestujúce sily získať sympatie celého demokratického sveta. Potrebujete totiž ukázať aspoň jedného „martýra“, ktorý si to odniesol akoby za všetkých ostatných ľudí, bažiacich po „slobode“, aby sa široké masy mohli stotožniť s celkovou ideou odporu voči vládnemu establišmentu.

Mimochodom, všimnite si zaujímavú zhodu okolností: Gvaramia nosí podobne výrazné okuliare, ako Ivan Korčok. Nie náhodou o ňom píšu, že sa stal „tvárou politickej krízy“. S výrazným rámom sa stávate výrazným a ľahko zapamätateľným aj vy. To je tiež politický marketing.

Pripomeňme, že Gvaramia bol dávnejšie vyšetrovaný pre zneužitie právomocí, keď v roku 2019 viedol gruzínsku televíznu stanicu. Obvinenia zneli pranie peňazí, úplatkárstvo a falšovanie dokumentov. Pozorovatelia z Transparency International sa vyjadrili, že išlo o politicky motivovaný proces. Americká ambasáda v Gruzínsku označila prípad za „alarmujúci“. Vyberte si.

Napätie v krajine rastie už šesť nocí po sebe – odkedy premiér Kobachidze vyhlásil, že integračný proces do EÚ sa odkladá (na rok 2028). Od tej chvíle sa v opozičnej réžii vyhrnuli do ulíc tisíce Gruzíncov s vlajkami svojej krajiny a EÚ. Začali sa tvrdé pouličné strety s poriadkovými zložkami, ktoré použili aj slzotvorný plyn či vodné delá. Protestujúci – zamaskované tváre, niektorí dokonca v plynových maskách – zas vytiahli pyrotechniku.

Denník SME to celé cynicky okomentoval slovami, že „V Tbilisi vedia, že Západ stojí aj za bitku.“ No nech sa páči, opäť hrdinské slová ako pri Ukrajine – avšak z teplúčka vlastnej kancelárie. Kto sa teší na bitku, ten zjavne ešte žiadnu nedostal.

Lenže pozor, pretože ukrajinský majdan začal podobne: Odmietnutím asociačnej dohody s EÚ. Vtedajší prezident Janukovyč musel doslova utekať z Kyjeva…

Tu dodáva SME, že vládni predstavitelia „V oboch prípadoch pošliapali vlastné sľuby a ťažiskovú dohodu s občanmi o nádeji na lepšiu a slobodnejšiu budúcnosť.“

To je osobný dojem autora článku. Navyše – demonštrácie proti legitímne zvolenej vláde sú síce normálne a dochádza k nim často, ale svojim spôsobom nelegitímne (pokiaľ nie sú systematicky ušliapavané základné ľudské či ústavné práva ľudu), pretože väčšina jednoducho rozhodla inak a menšina, ktorá prehrala sa jednoducho musí prispôsobiť. To je základ demokracie. Nie je legitímne, aby menšina, ktorá prehrala vo voľbách si potom jednoducho vynútila prevrat násilím v uliciach.

Kyjev je však inde, než Tbilisi, a Moskva druhýkrát neurobí tú istú chybu (resp. nepodcení znovu situáciu). Gruzínsko, ako sme už písali v samostatnom článku, patrí do sféry vplyvu Ruskej federácie – má kľúčovú strategickú geografickú polohu. A Kobachidze sa zdá byť pevný ako skala, pokiaľ ide o zastanie jeho funkcie a pozície. Sám vyhlásil, že majdanský scenár sa nebude opakovať.

Lenže to nie je také isté: Západná tlač už totiž informuje o udalostiach v uliciach gruzínskej metropoly po svojom. Vyjadruje súcit s rebelmi a odpor k zasahujúcim policajtom. Tí sú pritom permanentne oslepovaní laserovými svetielkami protestujúcich. Západná tlač už tradične jednoducho postupuje podľa manuálu a podporuje svojich.

Vysunutá reportérka americkej tlačovej agentúry Associated Press vo videu tragickým hlasom oznamuje, s akou silou je vzbura potláčaná. Vidíme pritom na pozadí vybuchovať ohňostroje namierené proti ozbrojeným zložkám, či zapálené ohne a provizórne barikády. Dokonca jeden demonštrant takto zranil novinára.

„Bolo zatknutých viac než tristo ľudí,“ oznamuje Sophiko Megrelidze, „a viac než sto utrpelo zranenia.“ Treba dodať, že v nemocnici skončilo viac ako 30 policajtov.

Prívrženci opozície sa však údajne ani napriek tvrdým policajným zásahom nedajú zastrašiť a budú pokračovať v protestoch až dovtedy, kým budú ich požiadavky splnené, a Gruzínsko sa vráti na „európsku cestu.“ Tak to veľa šťastia…

V tejto iniciatíve majú pritom aj slovnú podporu ministerstva zahraničných vecí USA či európskej diplomacie. Dokonca aj niekoľko gruzínskych diplomatov odstúpilo zo svojich postov. Ten litavský vyhlásil, že „Gruzínsko je Európa!“

Naozaj?

Prečítajte si tiež:

• Prečo sa Západ bije za Gruzínsko? Nie je to len kvôli „slobode a demokracii“…
• Gruzínske deja vu ukrajinského Majdanu – chystajú Zarabišviliovú na úlohu “sakrálnej obete”?
• Gruzínska opozícia znovu rozpútala demonštrácie