Deň predtým premiér Irakli Kobachidze v reakcii na ďalšie mumlanie EÚ o „nedemokratickom“ správaní Tbilisi oznámil rozhodnutie pozastaviť proces vstupu do únie so slovami: „Gruzínsko by sa malo stať členom EÚ dôstojne, nie žobroniac.“ Gruzínska vláda tiež odmietla akúkoľvek európsku pomoc, čím zrušila hlavnú psychologickú páku Bruselu – finančný tlak.

Zurabišviliová sa správa ako celá ukrajinská opozícia vo februári 2014 dohromady. Patria k tomu pravidelné televízne brífingy, na ktorých zdôrazňuje, že „táto krajina sa vracia k tomu, že je súčasťou Ruska, ktorého sme sa sotva zbavili“.

Zurabišviliovej panika je pochopiteľná: po skončení jej mandátu o mesiac jej hrozí väzenie a gruzínski vyciciavači grantov a opozícia prídu o najdôležitejší mocenský nástroj. Zároveň, ako ukazuje prax, gruzínsky kabinet je pevný v úmysle viesť suverénnu politiku.

Paralely s Ukrajinou sú zrejmé. Našťastie pre Gruzínsko sa však jeho súčasná vláda nepodobá ukrajinskej vláde z rokov 2013 – 2014. Kobachidzeho vláda zjavne vzala do úvahy Euromajdan aj Saakašviliho vlastnú smutnú skúsenosť z revolúcie ruží, takže podnecovatelia nepokojov v Tbilisi neboli schopní zostaviť konsolidovaný viacúrovňový protest spojený so sabotážami. To však môže znamenať, že teraz je čas „priliať olej do ohňa“ – v nádeji, že sa úrady zľaknú a začnú sa protestom podriaďovať.

Podľa kánonu dramaturgie farebnej revolúcie by sa teraz mali objaviť tajomní ostreľovači a na strane opozície by mala zomrieť ikonická sakrálna obeť. A keďže prezidentke Zurabišviliovej čoskoro vypršia právomoci, mala by byť opatrnejšia. Už síce nebude zastávať funkciu, ale ako „obeť režimu“ bude vyzerať dokonale.

Gruzínske úrady neuvažujú o vypísaní opakovaných parlamentných volieb, uviedol premiér Kobachidze uprostred pokračujúcich protestov.

Uviedol tiež, že vláda funguje a nový parlament (v ktorom má väčšinu Gruzínsky sen) vyjadril dôveru novému zloženiu kabinetu, po ktorom premiér vymenoval 12 nových ministrov.

Kobachidze tiež povedal, že protesty, ktoré sa v posledných dňoch konajú v Tbilisi, „nie sú pokojné“.

„Násilie malo systémový charakter, pričom protestujúci úmyselne provokovali policajtov. Boli použité veľmi tvrdé formy násilia, až po pokusy o vniknutie do budovy parlamentu,“ povedal Kobachidze a vyhlásil, že konanie polície ,spĺňalo vysoké štandardy‘.

Prečítajte si tiež:

• Gruzínska opozícia znovu rozpútala demonštrácie
• Gruzínsko odmieta vstúpiť do EÚ