Grécke ministerstvo zahraničia protestovalo proti čítaniu koránu v chráme Hagia Sofia v Istanbule a označilo to za urážku citov kresťanov

Atény, Istanbul 30. mája 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

Ministerstvo zahraničných vecí Grécka označilo za neprípustné včerajšie čítanie súr /kapitol – pozn. aut./ koránu v bývalom byzantskom kresťanskom chráme Hagia Sofia v Istanbule, ktorý je súčasťou Svetového kultúrneho dedičstva Unesco. Grécky rezort diplomacie čítanie súr koránu v tomto chráme, ktoré sa uskutočnilo včera pri príležitosti výročia dobytia Konštantínopolu Turkami v roku 1453, označil za urážku pre celé medzinárodné spoločenstvo a pre náboženské city všetkých kresťanov na celom svete.

„Dnešné čítanie úryvkov z koránu v chráme Hagia Sofia, celosvetovom objekte, ktorý je chránený UNESCOm, ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva a je múzeom od roku 1935, je neprípustným pokusom o zmenu charakteru tohto pomníku a tiež snahou urobiť výzvu všetkým náboženským citom kresťanov na celom svete,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva zahraničných vecí Grécka.

„Táto akcia uráža medzinárodné spoločenstvo a znova odhaľuje Turecko, ktoré si musí vážiť ako konvenciu o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, tak aj UNESCO, ktorého je členom… Znova vyzývame Turecko, aby dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky a prestalo podrobovať svojim vnútropolitickým cieľom výlučnú čestnú úlohu ochrancu takého dôležitého pamätníka, ako je Hagia Sofia, ktorý patrí celému ľudstvu,“ prízvukuje sa vo vyhlásení gréckeho rezortu diplomacie.

Grécke ministerstvo takto reagovalo na štvrtkové vystúpenie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana, ktorý oznámil, že v piatok v chráme Hagia Sofia budú čítať suru Al Fath /tur. Víťazstvo – pozn. aut./ pri príležitosti výročia dobytia Istanbulu. Všetky turecké televízne stanice včera uvádzali priame prenosy zo slávností.

Súčasná stavba chrámu bola vystavaná za vlády cisára Justiniána I. po tom, čo bol starší chrám poškodený v priebehu povstania Niká /r. 532/. V byzantskom období chrám slúžil ako prirodzené centrum Byzantskej ríše. Okrem náboženských funkcií plnil i úlohy kultúrne a politické, konali sa tu korunovácie byzantských cisárov, viaceré koncily, či synody. Po páde Konštantínopolu v roku 1453 dal sultán Mehmed II. Fatih chrám premeniť na mešitu. V roku 1934 nariadil Mustafa Kemal Atatűrk, vtedajší prezident Tureckej republiky, že Hagia Sofia bude sekularizovaná a prebudovaná na múzeum, ktoré následne vzniklo o rok neskôr.

Vlani v marci turecký prezident oznámil plány zmeniť štatút chrámu Hagia Sofia, aby sa stal mešitou a aby ho návštevníci mohli navštevovať zdarma. Vtedy ministerstvo zahraničia Grécka vyhlásilo, že Atény podobné plány považujú za urážku ako kresťanov, tak aj medzinárodného spoločenstva a protestujú, aby z múzea Hagia Sofia urobili mešitu.

Eugen Rusnák