Začnem priamo in medias res: K tomuto rozhovoru ma inšpirovalo vaše video na tiktoku, kde sa zaoberáte otázkami problematického spájania národných síl. V čom je teda, podľa vás, háčik?

Keďže sama sa považujem za pronárodne orientovanú občianku, sledujem „našu“ scénu nejaký ten čas. Za podstatný problém považujem neschopnosť sebareflexie a kompromisov a príliš vysoké egá jednotlivcov. Všetci by chceli funkcie, všetci by chceli byť lídrami, každý považuje seba samého za toho jediného správneho „bojovníka“… ale zabúdajú na podstatnú úlohu lídra a tým je spájanie ľudí, nie ich rozdeľovanie.

Existuje vôbec spôsob, akým by bolo možné zjednotiť národniarov pod jednu značku?

Myslím, že spôsob by bol, ale paradoxne skôr závisí od voličov ako od politických strán. Musela by sa zmeniť verejná požiadavka.  Ak nás, občanov už viac nebudú zaujímať žabomyšie vojny medzi jednotlivými politikmi ale uprednostníme ľudí, ktorí dokážu robiť politiku pre národ aj bez negatívneho populizmu a klamstiev, potom politici budú musieť zmeniť „taktiku boja“ o voliča. Čaká nás ešte veľmi dlhá cesta…

Pracujete ako asistentka poslanca Ivana Ševčíka (Národná koalícia). Aká je náplň vašej práce? Ako prebieha taký bežný deň v živote poslaneckého asistenta?

Ponuku pracovať pre pána generála som prijala s veľkým rešpektom a pokorou. Pán poslanec je nováčik, pre mňa to je tiež výzva, ale pracovať so Ševčíkom som sa rozhodla práve preto, že som mala tú česť spoznať ho osobne už počas volebnej kampane a ani zvolenie za poslanca pána Ševčíka nezmenilo. Ani počas kampane nepozeral na ľudí cez prsty, hovoril, čo si myslí a nesnažil sa žiadnymi zákernými taktikami získať pozornosť ľudí. Ostal sám sebou, a to ma naozaj úprimne potešilo. Takých ľudí by sme potrebovali mať v parlamente oveľa viac.

Práca asistenta poslanca závisí od konkrétnych požiadaviek jednotlivých poslancov. Úlohy sú rôzne – cez sprostredkovanie komunikácie, žiadostí, podnetov od občanov smerom k poslancovi, zabezpečovanie rôznych stretnutí, mediálna podpora až po spracovávanie podkladov návrhov zákonov. Niekedy sú to stretnutia v parlamente, inokedy v regiónoch.

Som rada, že pán Ševčík je otvorený podnetom od občanov, od kolegov zo strany Národná koalícia a spoločne chceme zmeniť a presadiť mnoho zákonov, ktoré skutočne pomôžu občanom. Čo sa nám za nasledujúce roky skutočne podarí dosiahnuť aj vďaka diplomacii je otázkou budúcnosti.

Sama ste pritom politička, kandidovali ste tuším aj do parlamentu. V dobe silnejúceho neofeminizmu sa ozývajú hlasy, že je potrebné zaviesť kvóty na prítomnosť žien vo vrcholovej politike. Čo si o tom myslíte?

Tak ja sa osobne nepovažujem za političku, len za obyčajnú ženu, ktorá si uvedomuje, že politika chtiac či nechtiac zasahuje do našich každodenných životov a považujem sa za demokrata. Som demokratka, ktorá si plne uvedomuje, že demokracia so sebou prináša nie len práva, ale aj povinnosti. Zároveň som aj idealista a verím úprimne, že politika sa dá robiť aj slušne, s úctou k národnej identite a s úctou k občanom.

S kvótami na prítomnosť žien v žiadnej oblasti sa nestotožňujem. Zvýhodňovanie žien na základe pohlavia takýmto spôsobom mi nepríde fér. Ak je žena dostatočne ambiciózna a vie čo chce, dokáže sa presadiť aj bez kvót. Ja osobne by som sa nezmierila s tým, že by mňa niekto vybral na základe pohlavia na úkor oveľa kvalitnejšieho kandidáta.

Politika, to sú kalné vody s množstvom nevypočítateľných spodných prúdov. Potrebuje človek silnú psychiku, aby tam vydržal? „Nestvrdli“ ste, odkedy v nej plávate?

Mňa zocelil život sám. Vychovávaná som bola matkou, otca mi zavraždili a vyhlásili za mŕtveho. Mala som ročnú dcérku keď mi babka zomrela a ja som študovala dennou formou prvý stupeň práva.

Tak to je silný životný príbeh…

Život je tvrdý, ľutovať sa je strata času a verím, že každý človek by sa mal úprimne venovať tomu, čo ho napĺňa. Môj zmysel „bytia“ vidím v práve a politike. Nejak som sa s tým narodila.

Na Vašom tiktokovom účte často odpovedáte na osočujúce komentáre. Ešte sa Vám nedostali pod kožu? Ako sa vyrovnávate so spoločenským „hejtom“?

Kedysi som nemala vysporiadaný „vzťah“ sama so sebou a mojim egom, v tom období ma akákoľvek kritika dostala na kolená. Prestala som sa však ľutovať a zabojovala som za to, čo som ja považovala za správne. Dnes viem, že ten povrchný hejt, ktorý dostávam, skutočne o mne nič nehovorí a človek ktorý ho napíše len zrkadlí svoj vlastný vzťah k samému sebe.

Dnes sa ma to už osobne nedotýka, aj keď úprimne niekedy s tým chvíľku bojujem, niekedy padnem do týchto vĺn a tiež viem byť nepríjemná, snažím sa to však eliminovať a ventilovať svoje pocity inak – vo fitku, či pri hudbe…

A na záver: Čo by ste odkázali ašpirujúcim budúcim političkám, ktoré sú rovnako ako vy, matkami? Taká Veronika Cifrová Ostrihoňová odišla do Bruselu…

Ak to skutočne cítite vo svojej duši, srdci, že toto je tá správna cesta pre Vás, nevzdávajte sa. Musíte byť ochotné veľa toho obetovať za cenu toho, že dáte Vášmu životu zmysel. Ten zmysel života má každý v niečom inom – niekto v rodinnom živote, niekto v stabilnej práci, a potom sú tu ľudia ako ja, idealisti, ktorí menia seba aby sa mohli pokúsiť zmeniť svet okolo seba…

Ísť si za svojimi cieľmi nie je ľahká cesta, dupľom keď si chcete zachovať svoju vlastnú tvár a charakter, ale stojí to za to. Nevzdávajte sa svojich snov, nech sú už akékoľvek „šialené“. Dokážte všetkým, že sa vo Vás mýlia.