Môj profil 
Predplatné
Rašeliniská zohrávajú dôležitú úlohu v globálnom klimatickom systéme. Za niekoľko tisíc rokov sa v nich nahromadilo množstvo uhlíka a dusíka, čo pomáha ochladzovať Zem. Vedci si však uvedomujú, že rašeliniská sú veľmi náchylné na zvyšujúce sa teploty. Doteraz však pre nedostatočné mapovanie nemohli lepšie určiť vplyv klímy na tieto miesta.
Vďaka dátam z vyše sedemtisíc terénnych pozorovaní autori novej štúdie mohli vytvoriť presné mapy rašelinísk, ich hĺbky a množstva plynov, ktoré obsahujú. Uviedli, že bažinatý terén zaberá 3,7 milióna štvorcových kilometrov. Rašeliniská v severných oblastiach obsahujú približne 415 gigaton uhlíka, čo je ekvivalent 46 rokov súčasných emisií oxidu uhličitého.
V štúdii predpokladajú, že rašeliniská sa stanú hlavným zdrojom oxidu uhličitého, keď sa Zem oteplí. Vedúci štúdie Gustaf Hugelius z Univerzity v Štokholme vyhlásil, že “zatiaľ nevedia určiť, kedy sa tak stane, keďže ani modely nie sú také pokročilé”. Myslí si však, že sa to udeje v druhej polovici tohto storočia.
Odborníci tvrdia, že správne smerované investície na ochranu nezamrznutých rašelinísk môžu pomôcť k tomu, aby aj naďalej nasiakavali a zadržiavali veľké množstvo oxidu uhličitého.
Na rozmrazených rašeliniskách však budú môcť rásť rastliny a ukladať skleníkové plyny. Nová štúdia tvrdí, že sa tak môže stať až o niekoľko storočí, iní si však myslia, že to môže byť už oveľa skôr, a to počas niekoľkých desaťročí.
