Môj profil 
Predplatné
Zemský plášť začína v hĺbke asi 30 kilometrov, dosahuje asi 2900 kilometrov a prechádza do železo–niklového jadra planéty. Žiadny doteraz vyvŕtaný vrt nedosiahol plášť. Avšak, kamenné meteority z rozšírenej skupiny chondritov – “stavebných odpadov“ z doby vzniku slnečnej sústavy – sú podobné jeho zloženiu. To potvrdzuje analýza lávy, ktorá sa z hlbín Zeme na povrch dostala sopečnými procesmi.
Na druhej strane sa v chondritoch nachádza oveľa menej ťažkých izotopov železa ako v niektorých sopečných horninách; tento rozpor doteraz zostával záhadou. Naviac spodná 200 kilometrová vrstva plášťa na hranici jadra vykazuje abnormálne seizmické vlastnosti. Charles Lesher, profesor na Univerzite Aaarchus v Dánsku, vysvetlil tieto zvláštnosti. Článok vedcov je publikovaný v časopise Nature Geoscience.
V laboratóriu vedci simulovali prechod medzi spodným plášťom a vonkajším jadrom, vrátane vysokého tlaku a teplotného gradientu, ktorý je v jadre výrazne vyšší (až 2100-2300 Kelvinov). Zistili, že v takomto systéme existuje oddelenie izotopov železa: ťažšie atómy preukazujú väčšiu mobilitu, migrujú do oblasti nízkej teploty, tlaku a hromadia sa tam. Počas miliárd rokov by tento proces mohol ľahko viesť k nasýteniu plášťa ťažkým železom.
Geológovia navyše vykonali počítačovú simuláciu migrácie ťažkého železa v širšom meradle. Výpočty ukázali, že tieto izotopy sú schopné preniknúť, nielen do plášťa, ale tiež stúpať vyššie. Z plášťovými chocholmi môžu dosiahnuť zemskú kôru, a nakoniec sú vyhodené na povrch sopkami, ako súčasť čadičovej lávy.
Štúdium fyzikálnych procesov prebiehajúcich na hranici jadra a plášťa je dôležité pre pochopenie seizmickej aktivity v hlbokom plášti, rovnako, ako pre modelovanie chemickej a tepelnej výmeny medzi hlbokými vrstvami Zeme a jej povrchu.
