Paríž/Brusel 21. marca 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Patrick Kovarik)
Piati hlavní francúzski prezidentskí kandidáti sa zhodli na zvýšení výdavkov na obranu na úroveň minimálne dvoch percent HDP. V zahraničnej politike, tretej téme pondelňajšej televíznej debaty na stanici TF1, sa názorovo rozchádzali
Na politické kroky v rámci existujúcich dohôd na európskej úrovni vyzval exsocialista Emmanuel Macron. “Niečo nám v debate chýba. Prilíš málo sme hovorili o Európe. Som jediným kandidátom, ktorý sa od začiatku hlási k našim európskym záväzkom,” vyhlásil Macron.
Nikto podľa neho nemôže garantovať, že ďalšie atentáty už nebudú. Navrhol postupovať preventívne a bojovať proti terorizmu v Iraku a Sýrii a snažiť sa tam diplomatickou cestou dosiahnuť mier.
Francúzom v prípade zvolenia sľúbil “zjednotenie názorov v krajine, ktorú rozdeľuje strach” a politickú zmenu.
Kritizovala ho líderka Národného frontu (FN) Marine Le Penová: “Pán Macron, hovorili ste sedem minút, ale nič ste nepovedali. Nedokážem zhrnúť, čo ste povedali. Neviete, čo chcete, čo ma znepokojuje,” konštatovala.
Podľa očakávaní podporila zvýšenie výdavkov na obranu. “Navrhujem dve percentá HDP na obranu od roku 2018 a tri percentá na konci prezidentského mandátu. Bezpečnosť francúzskeho národa považujem za absolútnu prioritu,” vyhlásila líderka FN. Sľúbila, že “dá Francúzsko do poriadku”.
V zahraničnej politike zopakovala dôraz na samotnatné rozhodovanie Francúzska. Ocenila postoj exprezidenta Jacqua Chiraca, ktorý sa odmietol podieľať na invázii koalície vedenej USA do Iraku.
Le Penová zastáva tvrdý postoj proti islamskému fundamentalizmu. Islamistov s dvojakým občianstvom by zbavovala toho francúzskeho.
Súhlasil s ňou pravičiar Francois Fillon. Ten by zbavoval občianstva Francúzov, ktorí idú bojovať po boku islamských radikálov do Sýrie.
Fillon sa vyhol priamej odpovedi na otázku týkacu sa anexie Krymu. “Aj my sme menili hranice, napríklad v Kosove. Základným princípom je právo národov na samourčenie. Existujú hranice, ktoré boli stanovené neprijateľne voči národom,” vyhlásil kandidát konzervatívcov.
Francúzsku politiku voči takzvanému Islamskému štátu označil za zlyhanie. “Nechali sme priestor na konanie Ruska a Iránu a pritom sme s nimi mohli bojovať spoločne. Nemôžeme intervenovať všade. Nikdy sme neintervenovali toľko, ako počas mandátu Francoisa Hollanda. Francúzsko si musí stanoviť priority a zdieľať bremeno so svojimi európskymi susedmi,” povedal Fillon.
V záverečnej reči sa označil za nositeľa zmeny. “Som jediný, kto navrhuje reálnu zmenu a obrodu našej krajiny. Spravil som niekoľko chýb, mám niekoľko nedostatkov ako každý, ale mám skúsenosti,” odkázal voličom.
Podobne ako Le Penová aj socialista Benoit Hamon sa vyslovil za zvýšenie obranných výdavkov na dve percentá HDP a dosiahnutie troch percent počas prezidentského mandátu. Nový prezident USA Donald Trump podľa neho nástupom do funkcie priniesol nestabilitu, preto treba klásť väčši dôraz na schopnosť “zabezpečiť európsku obranu”.
Apeloval na ukončenie partnerstiev so štátmi, ako sú Katar alebo Spojené arabské emiráty. Pri každej vojenskej intervencii podľa neho treba myslieť na budúce mierové riešenie.
Ľavičiar Jean-Luc Mélenchon vyhlásil, že “svet sa stal veľmi nebezpečným a chce byť mierovým prezidentom”. V prvom rade by usporiadal veľkú európsku bezpečnostnú konferenciu a nedovolil by, aby sa “Francúzsko nechalo zaťahovať do amerických vojen”.
Prvé kolo prezidentských volieb čaká Francúzov 23. apríla. Favoritmi na postup do májového druhého kola sú Marine Le Penová a Emmanuel Macron.