Kažimírov “rekord”: štát zvýšil za jediný rok dlh o 7,5 miliardy eur

Bratislava 1. novembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Deficit štátneho rozpočtu, euroval, pôžičky NBS

Hrubý dlh verejnej správy narastie v tomto roku o rekordnú sumu. Upozorňujú na to analytici Tatra banky, podľa ktorých sa dlh za tento rok zvýši o takmer 7,5 miliardy eur. “Najväčšou časťou sa na náraste podieľa samotný deficit štátneho rozpočtu sumou 3,6 miliardy eur,” konštatujú v aktuálnom čísle svojho mesačníka.

Reklama

Podpredseda vlády SR a minister financií SR Peter Kažimír

Ďalším faktorom, ktorý výrazne zvýši dlh verejnej správy, je účasť Slovenska v dočasnom (EFSF) a aj v trvalom (EMS) eurovale, ktorá bude krajinu celkovo stáť 1,3 miliardy eur. Dlh takisto narastie kvôli zvýšeniu pôžičiek štátu zo Štátnej pokladnice. “Tieto pôžičky chápeme ako snahu o predzásobenie Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity na splatenie emisie dlhopisov, ktoré budú maturovať v prvom štvrťroku 2013 v objeme 3,2 miliardy eur,” konštatujú analytici.

Už počas tohto roka by mal celkový dlh presiahnuť hranicu 50 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, čo podľa vlani prijatého ústavného zákona znamená prekročenie prvej hranice mechanizmu dlhovej brzdy. Pre vládu to znamená, že bude musieť tento vývoj vysvetľovať v Národnej rade SR. Podľa Tatra banky však dôjde na jar budúceho roka aj k prekročeniu druhej hranice, ktorá je nastavená na úrovni 53 % HDP. Ak sa tak stane, vláda si bude musieť v roku 2014 zmraziť vlastné platy a predstaviť opatrenia na zníženie dlhu.

Reklama

“Naozaj vážne opatrenia sa automaticky spustia až prekročením 55 % HDP, čo by sa podľa odhadov Ministerstva financií SR malo stať v roku 2014,” avizujú analytici. V roku 2015 by sa tak výdavky rozpočtu očistené o úroky, eurofondy či transfer Sociálnej poisťovni (SP) kompenzujúci výpadok 2. piliera mali nominálne znížiť o 3 %.

Napriek zámeru znižovať deficit verejných financií v rokoch 2013 až 2015 tak celkový dlh Slovenska bude kulminovať až v roku 2015 na úrovni 56 % HDP. Ako však dodávajú analytici, v prípade upokojenia situácie na finančných trhoch by mohlo dôjsť k zníženiu hotovostnej rezervy, čím by celkový dlh trvalo poklesol o približne 1,5 % HDP. Na druhej strane je však stále riziko, že do záchranných mechanizmov ako EMS bude musieť Slovensko prispieť viac, než sa plánovalo.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.