Môj profil 
Predplatné
Viac ako polovica zo 101 opýtaných žien vyšetrovateľom OHCHR povedala, že sa stali obeťou znásilnenia alebo sexuálneho obťažovania. Príslušníci mjanmarských bezpečnostných síl neraz zabíjali malé deti priamo pred očami ich rodičov.
“Zničujúca krutosť, ktorej sú tieto deti vystavované, je neznesiteľná. Aká krutosť môže priviesť človeka k tomu, aby bodol dieťa plačúce za matkiným mliekom? A aké je pre matku takúto vraždu sledovať, zatiaľ čo ju hromadne znásilňujú príslušníci tých istých bezpečnostných síl, ktoré by ju mali chrániť,” uviedol podľa Figeľa vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Raad Husajn, ktorý si zároveň položil otázku: “Čo je toto za ‘čistiacu operáciu’? Akému účelu z hľadiska národnej bezpečnosti to má poslúžiť?”.
Moslimskí Rohingovia sú podľa Figeľa dlhodobo najviac prenasledovanou menšinou na svete. Napriek tomu, že v Mjanmarsku žijú už po celé generácie, zákonom z roku 1982 im boli odňaté občianske práva a stali sa z nich občania bez štátu. Potom nasledovali obmedzenia týkajúce sa pohybu osôb, sobášov, vzdelávania a náboženských slobôd, napísal Ján Figeľ.
Neschopnosť mjanmarskej vlády nájsť humánne a spravodlivé riešenie pre moslimov a budhistov žijúcich v Jakchainskom štáte priviedla vlani v októbri malú skupinu Rohingov k útokom na stanovištia mjanmarskej pohraničnej stráže, pri ktorých zahynulo deväť pohraničníkov.
Tento čin vyprovokoval absolútne neprimeranú reakciu vládnych síl, ktorá vyústila do etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti. V tejto súvislosti čoraz väčšmi silnejú hlasy volajúce po zásahu medzinárodného spoločenstva. Vlani v decembri vyslovilo 23 medzinárodne uznávaných osobností vrátane 11 nositeľov Nobelovej ceny a niekoľkých bývalých premiérov varovanie, že situácia v Mjanmarsku “nesie všetky znaky tragédií, ktoré sa v nedávnej minulosti odohrali v Rwande, Dárfúre, Bosne či Kosove”, a vyzvali na nezávislé vyšetrovanie pod vedením OSN, napísal pre WSJ Figeľ.
Správa OSN z minulého týždňa túto potrebu do istej miery spĺňa a dodáva váhu požiadavke na založenie riadnej vyšetrovacej komisie. Ďalšou možnosťou by bolo vyšetrovanie vedené hlavným žalobcom Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktoré by podľa Zajda Raada Husajna zabezpečilo “obetiam prístup k spravodlivosti, náprave a bezpečnosti”, myslí si Ján Figeľ.
Pred rokom celý svet oslavoval pokojný prechod Mjanmarska k demokracii, avšak teraz je jasné, že armáda, ktorá mala predtým absolútnu moc, sa jej nemieni úplne vzdať.
Podľa mjanmarskej ústavy armáda ovláda viacero silových rezortov, čo znamená, že súčasná líderka a nositeľka Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij nemá situáciu úplne pod kontrolou. Aj keby sa práv menšín v Mjanmarsku mohla zastať dôraznejšie, bezpečnostným silám nevelí.
Zastaviť zabíjanie a znásilňovanie môže len vrchný veliteľ ozbrojených síl generál Min Aun Hlain, píše Ján Figeľ a dodáva, že medzinárodné spoločenstvo by malo okamžite konať a postaviť mjanmarskú armádu za jej zločiny pred zodpovednosť.
.jpg)
.JPG)
