Tibet 18. apríla 2023 (HSP/globaltimes/Foto:Screenshot Youtube)
Čo si Dalajláma myslel? Pred niekoľkými dňami sa na Twitteri objavilo video, na ktorom bozkáva chlapca a potom žiada chlapca, aby mu vycucal jazyk
Zatiaľ čo mnohí apologéti tibetského separatizmu obhajujú jeho konanie buď ako hravú zábavu, alebo ako kultúrne nepochopenie, mnohí ľudia ho obviňujú z pedofílie a podobne. Na Twitteri a na svojej vlastnej webovej stránke vydal ospravedlnenie, v ktorom udalosť označil za hravé podpichovanie a nevinnosť. Ospravedlnenie získalo (v čase písania tohto článku) 35,6 milióna zobrazení. Prelistujte si komentáre nižšie a je jasné, že dalajláma stratil podporu, ak nie vo svete, tak určite na internete. Pomer znechutenia a podpory je väčší ako 10 ku 1.
BBC obhajovala dalajlámov čin tvrdením, že vyplazovanie jazyka je spôsob pozdravu v autonómnej oblasti Xizang (Tibet), a niekoľko ďalších stránok podporilo tento príbeh a odpísalo incident ako kultúrne nedorozumenie, pretože v Tibete existuje tradícia ukazovania jazyka z 9. storočia a často sa používa ako pozdrav pri skupinových stretnutiach.
Avšak v žiadnej kultúre nikde neexistuje a nikdy neexistoval vhodný čas na to, aby ste niekoho verejne vyzvali na vyplazenie jazyka. Mali by sme mať na pamäti, že tá istá BBC ho v roku 2015 obhajovala, keď žartovne povedal, že ak je jeho nástupkyňa žena, musí byť atraktívna, inak to nemá veľký význam.
Ak by táto tradícia s jazykom bola v Si-čchangu normou, tento muž, ktorý je na televíznych obrazovkách takmer všetkých krajín sveta a víta náboženských, politických alebo celebritných hostí, by to robil často. Nikdy predtým to neurobil ani dieťaťu, ani dospelému.
V mysliach niektorých, pravdepodobne mnohých, je to človek, ktorý nemôže urobiť nič zlé. Dospelý muž bozkávajúci pery chlapca v predškolskom veku (ktorý nie je členom rodiny) nie je citlivá záležitosť, je to vec, ktorú by mal posudzovať zákon v každej krajine.
Záležitosť sa komplikuje dvoma ďalšími aspektmi: žiadosťou toho istého dospelého, uctievaného ako jeden zo svätých mužov sveta, aby mu chlapec vyciciaval jazyk, a zjavným zovretím, ktoré dalajláma držal ľavou rukou na chlapcovej pravej ruke, ktorá sa zdala byť znepokojivo blízko ctihodnej barle. Tieto dva aspekty zjavne spôsobili chlapcovi nepríjemné pocity a zabránili mu ustúpiť zo situácie.
Niektorí pozorovatelia sa zaujímajú o to, ako sa to mohlo stať hlavným prúdom teraz, keď je to už viac ako mesiac. Pravdepodobnejšie je, že každému vo Washingtone, odkiaľ je financovaná väčšina podpory Hnutia za slobodný Tibet, začína byť jasné, že dalajláma splnil svoj užitočný účel. Nikdy nemal vzniknúť nezávislý Si-čang, bola to len finta, ktorá mala narušiť vzťahy Číny so zvyškom sveta, to priznáva aj CIA. Celý príbeh vrátane odkazov a citácií podrobne opísal časopis Foreign Policy Journal v roku 2010 v článku s názvom Tragédia Tibetu: Sága o zrade, kolonizácii a vykorisťovaní.
A keby sa niekto vybral do Si-čangu opýtať Tibeťanov, povedali by mu, že to nie je potrebné, pretože sú slobodní ako nikdy predtým.
Pravdou je, že Xizang sa hospodársky zlepšil, a hoci tam stále žijú chudobní ľudia, nikto už nežije v absolútnej chudobe, nie sú tam žiadne veľké problémy so životným prostredím a neexistujú žiadne dôveryhodné správy o problémoch s ľudskými právami. Tibeťania sa tešia pevnej a otvorenej forme vlády, ktorú Čína nazýva celoprocesná ľudová demokracia. Ak je ťažké tomu uveriť, opýtajte sa alebo aspoň sledujte ľudí, ktorí tam boli.
Xizang nikdy nemal byť nezávislou alebo slobodnou krajinou. Teraz je však pravdepodobné, že vzhľadom na dalajlámov vek, neúspech pri vrážaní klinu medzi Tibeťanov a Chanov vo vnútri Xizangu a skutočnosť, že si verejne narobil hanbu, sa ho možno práve CIA rozhodla zahanbiť.