Návrat do školy či škôlky môžu rodičia deťom uľahčiť postupným režimom, otvoreným rozhovorom či pokojnou dôverou

Uvádza to Slovenská asociácia koučov (SAKo), poukazujúc, že pre nejedno dieťa je blížiaci sa začiatok školského roka akýmsi Damoklovým mečom, majú v súvislosti s ním rôzne obavy a aj skoré ranné vstávanie býva po prázdninách výraznou záťažou po fyzickej i psychickej stránke dieťaťa. SAKo uvádza, že na konci uplynulého školského roka evidoval rezort školstva vyše 749-tisíc žiakov základných a stredných škôl, vrátane špeciálnych škôl, a v júni si prvé koncoročné vysvedčenie prevzalo i temer 62-tisíc prvákov. Väčšina týchto detí a mladých ľudí sa do školských lavíc vráti i tento rok, spolu s čerstvými prvákmi. Asociácia, odvolávajúc sa na reprezentatívny americký prieskum C.S. Mott Children’s Hospital na vzorke 1 101 rodičov detí vo veku šesť až 12 rokov ukázal, že 48 percent rodičov opísalo svoje dieťa ako nadšené zo začiatku školského roka, no 27 percent ho opisovalo ako nervózne.

„Prvý školský deň sa nezačína až v septembri. Začína doma a je veľmi dôležité, ako s dieťaťom o škole hovoríme a aký pocit bezpečia si so sebou odnesie. Dieťa nepotrebuje nastúpiť bez obáv. Potrebuje vedieť, že aj to, čo je nové a neznáme, dokáže postupne zvládnuť,“ vraví profesionálny kouč Pavol Hudec zo SAKo, pripomínajúc, že s očakávaniami i obavami detí je vhodné pracovať ešte pred začiatkom školského roka. Za veľmi dôležitý považuje kouč aj spôsob rozhovoru. Veta „Nemáš sa čoho báť“ môže podľa jeho slov obavy nechtiac zľahčiť. „Užitočnejšie je najprv počúvať a pýtať sa konkrétne: Na čo sa tešíš? Čo bude podľa teba najťažšie? Čo by ti pomohlo, keby si sa cítil neistý? Rodič nemusí sľubovať, že všetko bude ľahké. Môže ale napríklad dieťaťu pripomenúť situácie, ktoré už zvládlo a ponúknuť mu istotu, že pri probléme nebude samo,“ radí.

Hudec zdôrazňuje, že od dieťaťa netreba čakať okamžitý a bezproblémový návrat do školského tempa, radí skôr začať vytvárať režim už v závere prázdnin. Ide napríklad o posúvanie času vstávania a zaspávania, či stolovanie v pravidelnom čase. „Nie je potrebné dobehnúť celé leto za tri dni. Dôležitejšie je znížiť chaos a vytvoriť predvídateľnosť. Dieťa sa môže zapojiť do balenia tašky, výberu oblečenia či nácviku ranného odchodu. Pri prvákoch a škôlkaroch pomôže prejsť si cestu, ukázať šatňu alebo toaletu. Keď dieťa vie, čo približne príde, z neznámeho sa stáva zvládnuteľný krok,“ vraví Hudec. V prvé ráno školského roka pomáha krátke, pokojné a predvídateľné rozlúčenie. To, že dieťa pri odchode plače, neznamená, že rodič niečo pokazil. Deti môžu byť počas prvých dní viac unavené, podráždené, plačlivé či majú vyššiu potrebu blízkosti. Po škole je preto dobrá nechať im priestor na oddych, pohyb a voľnú hru. SAKo poukazuje i na odporúčania britskej National Health Service, že ak sú obavy veľmi silné, zhoršujú sa či pretrvávajú a zasahujú do bežného fungovania, rodič by mal hovoriť so školou a vyhľadať pediatra či odborníka na duševné zdravie. Týka sa to napríklad situácií, kedy dieťa opakovane odmieta školu či má výrazné problémy so spánkom.

SAKo tiež uvádza že i špecializovaní a certifikovaní kouči môžu pomôcť. „Koučing neznamená učiť dieťa, aby sa nebálo. Často sa začína už pri rodičovi, ktorému pomáha oddeliť vlastné obavy od toho, čo dieťa skutočne prežíva, lepšie si uvedomiť vlastné reakcie a nájsť konkrétne spôsoby, ako dieťa podporiť bez zbytočného preberania jeho obáv. Pomáha tiež počúvať bez okamžitého naprávania či klásť otázky, vďaka ktorým dieťa objavuje vlastné riešenia a posilňuje svoju samostatnosť. Koučing však nenahrádza psychologickú ani terapeutickú pomoc tam, kde je potrebná,“ uzavrel Hudec.