Brusel/Štrasburg 22. novembra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Erika Ďurčová)
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali dnes správu estónskeho europoslanca Urmasa Paeta zo skupiny liberálov a demokratov (ALDE) o európskej obrannej únii. Tento návrh podľa ALDE predstavuje prvý krok smerom k systematickej vojenskej spolupráci medzi členskými štátmi EÚ.
Obavy vyplývajúce z terorizmu, hybridné hrozby, ako aj kybernetická a energetická neistota podľa europoslancov nedávajú členským štátom inú možnosť, než posilniť vzájomnú bezpečnostnú a obrannú spoluprácu, ktorá povedie k vytvoreniu Európskej obrannej únie. Poslanci preto požadujú investície do obrany na úrovni dvoch percent HDP, vytvorenie mnohonárodných síl EÚ, zriadenie stáleho štábu plánovania a vedenia operácií a autonómne konanie EÚ v prípade neochoty NATO zasiahnuť.
Za nelegislatívne uznesenie EP hlasovalo 369 poslancov, 255 bolo proti a 70 sa zdržalo hlasovania. Spravodajca zákonodarcom EÚ predstavil niekoľko odporúčaní ako riešiť úlohy v oblasti bezpečnosti v Európe a jej susedstve. Paet, ktorý je člen Reformnej strany Estónska, uviedol, že Európska obranná únia by sa mala vzájomne dopĺňať s NATO.
“Európska bezpečnosť je stále krehká. Nárast nestability a nepredvídateľnosti okolo hraníc EÚ je skutočnosťou a dôvodom pre znepokojenie všetkých európskych občanov. Aby sa Európska únia mohla sama seba brániť a zlepšiť svoje bezpečnostné schopnosti, musí pre to urobiť viac,” uviedol Paet pred svojimi kolegami v pléne EP.
Upozornil, že väčšina členských štátov EÚ takmer 30 rokov znižovala obranné rozpočty, čo viedlo k zmenšovaniu ich ozbrojených síl. Dodal, že spolupráca členských štátov je len príležitostná a Európa sa naďalej príliš spolieha na spôsobilosti NATO a solidaritu Spojených štátov.
Paet spresnil, že medzi jeho hlavné odporúčania patria tie, ktoré sú záväzkami aj pre členov Severoatlantickej aliancie, čiže vynaložiť dve percentá národného HDP na obranu. Odporučil podporovať NATO, rozvíjať európsky obranný priemysel, prehodnotiť úlohu a fungovanie viacnárodných bojových skupín EÚ a vytvorenie takzvaného “vojenského Schengenu”.
“Úloha NATO bola, je a bude aj naďalej prvoradá a presadzovanie európskej obrannej politiky by malo byť komplementárne s NATO,” odporučil europoslanec. V uznesení EP sa uvádza, že EÚ by mala byť schopná rýchlejších a rozhodnejších reakcií na skutočné hrozby, čo si vyžaduje užšiu spoluprácu ozbrojených síl členských štátov.
Už aj preto, že v dôsledku duplicitných činností, nadmernej kapacity a prekážok v obrannom obstarávaní dochádza v súčasnosti podľa odhadov k ročným stratám vo výške 26,4 miliárd eur.
Parlament preto vyzval členské štáty, aby pristúpili k spoločným nákupom vojenskej techniky a materiálu a zdieľaniu nesmrtiaceho materiálu, akým sú prepravné vozidlá a lietadlá. Poslanci tiež navrhujú zaviesť európsky obranný semester, v rámci ktorého by členské štáty konzultovali o svojich plánovacích cykloch a plánoch obstarávania, a posilniť koordinačnú úlohu Európskej obrannej agentúry (EDA).
Uznesenie tiež nabáda Európsku radu, zloženú národných lídrov EÚ, aby sa ujala vedenia v procese postupného formovania spoločnej obrannej politiky únie a poskytla potrebné finančné zdroje na zabezpečenie jej zavedenia do praxe.
11.6°C
Piatok 
Pondelok 
12.2°C
Piatok 
.jpg)
.jpg)
