Európa pred križovatkou. Čo znamenajú Trumpove plány pre Európu

Po prvé, Trump požadoval odstrániť záporné obchodné saldo USA s Európou masívnymi nákupmi americkej ropy a plynu. V opačnom prípade pohrozil Európe zavedením ciel na jej vývoz do Ameriky.

Po druhé, podľa zdrojov FT Trumpov tím pri rokovaniach s Európanmi požadoval, aby zvýšili výdavky na obranu na 5 % HDP.

Po tretie, zdroje tých istých FT uviedli, že Trump má v úmysle naďalej pomáhať Ukrajine. Zároveň sa však nevzdáva zámeru ukončiť vojnu.

Posledný bod síce vyvolal veľký ohlas, ale vzhľadom na veľmi protichodné signály, ktoré prichádzajú od Trumpa a jeho ľudí v súvislosti s vojnou a politikou voči Ukrajine vo všeobecnosti, ho zatiaľ nechájme v zátvorkách. Elon Musk napríklad včera verejne podporil nemeckú AfD, ktorá je proti akejkoľvek pomoci Kyjevu. A on sám sa v tejto súvislosti často vyjadroval skepticky. Rovnako ako mnohí ďalší členovia tímu zvoleného prezidenta. Ako sme už písali, jeho okolie sa v súčasnosti borí s rôznymi prístupmi k Ukrajine, a preto vyhlásenia, ktoré v médiách vysielajú rôzne časti tohto tímu, nemožno považovať za určitý už schválený postoj. Kým Trump nevypracuje svoju konečnú líniu.

Pokiaľ ide o prvé dva body, postoj Trumpa a jeho tímu je oveľa jasnejší a konzistentnejší (novozvolený prezident tieto tézy opakuje už dlhší čas). A môžu mať obrovský vplyv nielen na Európu, ale aj na vojnu na Ukrajine.

Začnime hlavným bodom – zvyšovaním výdavkov európskych krajín na obranu. Ide o obľúbenú tému Trumpa, ktorý neustále opakuje, že USA nemusia znášať leví podiel nákladov na obranu v NATO a že spojenci Aliancie by mali znášať oveľa väčšiu časť nákladov, aby sa Američanom odľahčilo bremeno.

Napriek tomu je 5 % obrovské číslo. Samotné USA vynakladajú menej ako 3,5 %. Rusko, ktoré je v stave plnohodnotnej vojny, vynaložilo tento rok na armádu 6 % HDP a na budúci rok 6,3 % HDP. To znamená, že len o niečo viac. 5 % je vlastne rozpočet krajiny, ktorá je vo vojne (mimochodom, v roku 2023 Rusko vydalo na vojnu len 3,9 % HDP).

Momentálne žiadna z krajín NATO nevynakladá 5 %. Nemecko a Francúzsko vynakladajú len niečo vyše 2 %. Taliansko a Španielsko – menej ako 2 %.

Ale aj dosiahnutie tejto úrovne výdavkov na obranu si vyžadovalo zvýšenie výdavkov a stalo sa jednou z príčin rastúcich rozpočtových problémov európskych krajín, ktoré sa už menia na politické problémy. Nemecko sa chystá na predčasné voľby, vo Francúzsku podala vláda demisiu. Napätá je aj rozpočtová situácia v Británii.

Hlavnou príčinou je všeobecná kríza západného „postindustriálneho emisného“ hospodárskeho modelu.

Deindustrializácia západných ekonomík v posledných desaťročiach, zhoršenie ich konkurenčného postavenia na svetovom trhu v mnohých odvetviach a snaha napriek tomu udržať vysokú životnú úroveň a sociálny štandard, ako aj spustiť nákladné programy, ako napríklad „ekologický prechod“, viedli k obrovskému nárastu peňažnej zásoby dolára a eura, ktorých tlačením sa orgány západných krajín snažili vyriešiť vzniknuté nerovnováhy. Obzvlášť grandióznych rozmerov to nadobudlo počas pandémie, keď boli ekonomiky a domácnosti západných krajín jednoducho „zaplavené“ peniazmi.

A začiatok vojny na Ukrajine už USA aj EÚ zastihol s obrovským zahraničným dlhom a emisným previsom, ktorý hrozil kolapsom každú chvíľu.

Po ruskej invázii na Ukrajinu sa však hospodárske cesty Ameriky a Európy vydali rôznymi smermi. Pre hospodárstvo USA bola vojna vo všeobecnosti prínosom. Americká ropa a plyn mohli obsadiť európsky trh, čím vytlačili Rusov, a dopyt po amerických zbraniach sa zvýšil.

Pre EÚ však bola vojna jednoznačne nevýhodná. Kontinent stratil prístup k lacnejšej ruskej energii (alebo skôr prístup bol obmedzený), ruský trh bol stratený, rastúce ceny energie sa stali obrovskou výzvou pre priemysel a viedli ku kríze vo viacerých odvetviach a odchodu investorov na americký trh.

To ešte viac prehĺbilo všetky dovtedajšie hospodárske deformácie a vyvrcholilo v súčasných rastúcich rozpočtových problémoch.

A teraz Trump v podstate navrhuje pridať do tohto už aj tak pochmúrneho obrazu ďalšie čierne farby zvýšením vojenských výdavkov (z ktorých veľká časť pôjde do USA na zaplatenie amerických zbraní). To prinajmenšom nesmierne prehĺbi rozpočtové problémy, keďže už teraz nie je možné pokryť vojenské výdavky emisiami peňazí.

Z rovnakého radu sú aj Trumpove požiadavky na zníženie obchodného deficitu na nulu prostredníctvom zvýšených nákupov amerických energetických zdrojov, čo tiež pravdepodobne neprispeje k posilneniu európskej ekonomiky (už predtým ju nahradenie ruského plynu drahším americkým stálo značné straty).

Európa preto stojí pred voľbou ďalšej stratégie postupu.

Prvou stratégiou je prudké zvýšenie vojenských výdavkov. To je však možné len jedným spôsobom – znížením sociálnych výdavkov. Generálny tajomník NATO Rutte k tomu už priamo vyzval. Stále však musíme nejakým spôsobom presvedčiť obyvateľstvo. A to bude veľmi silný argument, ktorý Trumpovi „predá“ západná „vojnová strana“, propagujúca tému, že s ukončením vojny na Ukrajine sa netreba ponáhľať. Naopak, treba v nej pokračovať, aby boli argumenty pre obyvateľov EÚ, aby súhlasili s uťahovaním opaskov v záujme zvýšenia vojenských výdavkov.

Problém je však v tom, že samotná vojna na Ukrajine pravdepodobne nepresvedčí Európanov, aby si kvôli zvýšeným vojenským výdavkom utiahli opasky.

Málokto totiž verí, že kým sa týždne a mesiace bojuje o jednu dedinu na Donbase, ruská armáda je pripravená zaútočiť na krajiny NATO, ktoré sú z vojenského hľadiska úplne nadradené Ruskej federácii. S výnimkou jadrových zbraní.

Ale v prípade jadrovej vojny už na objeme výroby nábojov nebude záležať. Preto ak sa rozhodne o zvýšení vojenských výdavkov a utiahnutí opaskov obyvateľstvu, ďalším logickým krokom bude obmedzenie demokracie, aby sa zabránilo „demolácii“ európskych vlád vo voľbách.

O tom, že to ani zďaleka nie je fantázia, svedčí pokojná súhlasná reakcia vedenia EÚ na zrušenie výsledkov volieb v Rumunsku pod zámienkou, že víťaz prvého kola dostal peniaze a podporu z Ruska. Zatiaľ o tom neexistujú žiadne dôkazy (ale už existujú dôkazy o opaku). Napriek tomu však boli voľby zrušené, Európska komisia nie je pobúrená a sankcie proti Rumunsku nie sú uvalené. Mimochodom, v informačnej oblasti sa pravidelne „pumpuje“ názor, že demokracia, dodržiavanie ľudských práv a vysoká životná úroveň v západných krajinách nie sú konkurenčnou výhodou, ale zdrojom ich slabosti, ktorá bráni konfrontácii s Ruskom a Čínou.

Druhou stratégiou je upustiť od nárazového zvyšovania vojenských výdavkov a nasmerovať finančné prostriedky do štrukturálnej reorganizácie európskej ekonomiky a postupne zvyšovať jej konkurencieschopnosť bez výrazného znižovania sociálnych štandardov. To si však vyžaduje kurz k ukončeniu vojny na Ukrajine, ktorá sama o sebe odčerpáva veľa zdrojov EÚ (a súdiac podľa Trumpovej nálady presunúť hlavné bremeno na EÚ, bude odčerpávať ešte viac) a vytvára aj investičné riziká v dôsledku neustálych špekulácií o možnej veľkej vojne na kontinente. Zároveň bude mať EÚ väčšiu slobodu pri výbere svojich hospodárskych partnerov a zníži svoju vojenskú a politickú závislosť od USA, ktorá je založená na obave, že vojna na Ukrajine sa zmení na vojnu v Európe.

To, aké rozhodnutie EÚ urobí, bude mať významný vplyv na vojnu na Ukrajine – či sa skončí v blízkej budúcnosti, alebo bude trvať „dlh0″

Prečítajte si tiež: 

• Trumpove predstavy o obrane mnohých nepotešia
• Šéfovia firiem, ktoré boli proti Trumpovi, pred nim kľačia na kolenách. Zásadný rozdiel oproti Ficovej vláde