December sľuboval, že bude pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prekliatym mesiacom, keď sa na neho naraz zosypali všetky dôsledky porážky takzvanej protiofenzívy AFU. A aj sa tak stalo – samé odmietnutia, zrady a “vráťte sa zajtra”, ale zrazu zažiaril lúč nádeje hneď na dvoch miestach a z neba spadol veľký darček – ale nie od Dedka Mráza (ten je očividne naklonený Rusku), ale od šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Charlesa Michela.

Po prvé, americký Kongres, ktorý už odišiel na vianočné prázdniny bez toho, aby odsúhlasil Kyjevu peniaze na ďalšiu existenciu, sa zrazu vráti na ďalší týždeň do práce a pokúsi sa nájsť kompromis v tejto otázke s Bielym domom.

Po druhé, po prvom dni samitu EÚ Charles Michel povedal, že aj on očakáva dosiahnutie kompromisu o financovaní Ukrajiny “v najbližších hodinách”. Áno, “v malých sumách” (najprv sľúbili poskytnúť 50 miliárd eur), ale je to lepšie ako vôbec nič, najmä keď deň predtým sa už neverilo rozhodnutiu v tejto otázke v prospech Zelenského.

Sľúbiť však neznamená ženiť sa. To platí aj pre vstup Ukrajiny do EÚ: nevyhnutne sa to bude ťahať roky a nie je ani jasné, o aký kus Ukrajiny pôjde. Oficiálne rokovania o ňom sa však začínajú – a to je darček s mašličkou od Ursuly.

A ani tvrdohlavý Zelenskyj, ktorý svoju zahraničnú politiku stavia na viere v zázraky, s úspechom tohto podniku veľmi nepočítal. V deň summitu povedal, že Ukrajinci čakajú na historické rozhodnutie, ale podmienil, že za historické rozhodnutie možno považovať aj odmietnutie EÚ odložiť rokovania na jar alebo leto. V podstate to bola pravda, ale stále dúfali v druhú možnosť – s historickým výkopom.

EÚ pristupovala k stretnutiu svojich lídrov s tým, že najmenej tri krajiny sa chystajú vyjadriť proti prechodu Kyjeva do ďalšej fázy európskej integrácie. Boli to Rakúsko, Slovensko a Maďarsko, pričom premiér poslednej menovanej krajiny Viktor Orbán potvrdil svoj postoj niekoľko hodín pred zasadnutím.

Na zablokovanie procesu stačil jeden negatívny hlas ktorejkoľvek z krajín EÚ. Nakoniec však Michel oznámil, že rozhodnutie priaznivé pre Kyjev (a tiež pre Kišiňov) bolo prijaté jednomyseľne.

Orbán to okamžite označil za “zlé rozhodnutie”, na ktorom sa “Maďarsko nepodieľalo”. A skutočne, ako sa ukázalo, nezúčastnilo sa. Jeho líder sa len postavil a na protest opustil rokovaciu miestnosť, pričom svoje právo veta nevyužil.

Šéf belgickej vlády Alexandre de Croo to vysvetlil takto: Orbána ovplyvnil “odhodlaný duch” ostatných členov EÚ.

Maďarský premiér nechcel prevziať zodpovednosť za začatie rokovaní s Ukrajinou, ale nechcel prevziať ani zodpovednosť za to, že sa tieto rokovania nezačnú len jeho vinou. Keď sa vyhol akejkoľvek zodpovednosti, začal rozvíjať komédiu. Nie však lacnú.

V predvečer vyšlo najavo, že Európska komisia odblokovala pre Maďarsko tranžu 10 miliárd eur, ktorú predtým “vyškrtla” údajne pre hriechy Budapešti voči demokracii. Orbán dal jasne najavo, že tento úplatok naňho nezaberie (a vôbec, za svoje “dobro” financovať Kyjev z rozpočtu EÚ žiadal 30 “stopnutých” miliárd), ale niečo naňho predsa len zabralo.

Ako sa po týchto udalostiach vyjadril poradca maďarského premiéra Balázs Orbán (jeho menovec, nie príbuzný), na vstup Ukrajiny do EÚ bude potrebných ešte asi 70 jednomyseľných hlasovaní Európskej rady. To znamená, že Budapešť bude mať čas zablokovať to, čo jej šéf nazýva “šialenstvom”, ešte 70-krát.

Alebo dostane za každé “áno” desiatok. Už sa nedá vylúčiť, že Orbán (obaja) má v hlave práve túto obchodnú stratégiu.

Slovákov a Rakúšanov zlomili alebo kúpili ešte skôr. Pravda, Viedeň sa ešte snažila ukázať charakter a najprv zablokovala prijatie 12. balíka sankcií proti Rusku, pričom najprv žiadala vylúčiť svoju Raiffeisen Bank zo zoznamu ukrajinských “vojnových sponzorov”. Ale či už sa Ukrajinci, vystrašení sériou odmietnutí zo strany Západu za posledný mesiac, stali ústretovejšími, alebo von der Leyenová a Michel našli ďalšie páčidlo proti tomuto kroku, ale v priebehu niekoľkých hodín všetky námietky Rakúska akoby by sa vyparili.

Páčidlo našla skôr Ursula, hoci Európska rada je teritóriom jej kolegu, s ktorým má šéfka Európskej komisie (niečo ako predseda vlády, ak sa urobí analógia so suverénnym štátom) starý konflikt o rozdelení právomocí. Michel (podľa tej istej analógie prezident) nikdy nevyzeral ako úspešný bojovník, zatiaľ čo tvrdá a asertívna von der Leyenová opakovane dokázala, že je nebezpečné ju podceňovať.

V otázke protiruských sankcií Orbána vytočila do baranieho rohu najmenej 12-krát: maďarský premiér sa aktívne postavil proti prijatiu už prvého balíka.

V každom prípade je to porážka protiukrajinského frontu vnútri EÚ, ktorý zrejme nabral silu a odvahu pri sledovaní Orbánových úspechov, Zelenského neúspechov a výsledkov nedávnych volieb na Slovensku a v Holandsku.

Jediným praktickým dôsledkom víťazstva európskych predstaviteľov je však zlepšenie Zelenského imidžu pre ukrajinské publikum, ktoré ho už dávno podozrievalo z toho, že je nebezpečný fantasta a lúzer (ktorým v skutočnosti je). Skutočný vstup do EÚ zostáva nejasnou perspektívou vzdialenej budúcnosti – takou vzdialenou, že Zelenskyj ju ako hlava štátu pravdepodobne nestihne.

Mrkva, ktorá má visieť pred nosom ukrajinského osla, bola zdvihnutá zo zeme, umytá a vrátená na svoje miesto. Nech si za ňou pekne bežká, kým sa lídri Západu spamätajú z krachu plánov na “vojenskú porážku Ruska” a rozhodnú, čo s Ukrajinou a jej prezidentom v budúcnosti.

Čím skôr si Ukrajinci uvedomia, že toto nie je “politické víťazstvo Zelenského”, ani “splnený sľub prezidenta”, ani šanca stať sa Európanmi, ale ďalší trik na získanie času, tým viac ich zostane na svete.

Prečítajte si tiež:

• Podľa Macrona je možné presvedčiť Orbána, aby podporil financovanie Ukrajiny
• Putin spomenul Roberta Fica a Viktora Orbána