Brusel 26. júla 2017 (HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)
Európska komisia ústami komisára zodpovedného za rozpočet a ľudské zdroje Günthera H. Oettingera v týchto dňoch načrtla, ako budú vyzerať eurofondy po roku 2020
Z predloženého dokumentu vyplýva, že v rozpočtovom období 2020-2026 bude v “pokladnici” EÚ omnoho menej peňazí ako je tomu dnes, a to či už kvôli brexitu alebo iným faktorom. Ako Oettinger povedal: “Občania očakávajú, že EÚ urobí viac, ale rozpočet EÚ klesá. Na vyriešenie tejto dilemy musíme čo najviac využiť každé euro, ktoré minieme”. A na to má dohliadať práve novo vznikajúci Úrad európskeho prokurátora (EPPO). Pretože podľa predbežných informácií, krajiny, ktoré budú súčasťou EPPO by mali mať údajne jednoduchšie aj čerpanie eurofondov. Eurobyrokrati teda chcú aj takýmto spôsobom nalákať členské krajiny do zapojenia sa do projektu EPPO, ktorý ale v budúcnosti môže ohroziť základné občianske práva a slobody občanov členských krajín.
Dokument ďalej dokonca vraví, že ten, kto bude chcieť získať peniaze z fondov EU, bude pravdepodobne musieť projekty spolufinancovať viac než doposiaľ. Spolufinancovanie by mohlo narásť až na 50% namiesto doterajších zvyčajných 5-15%. Okrem toho sa v dokumente píše, že tie krajiny, ktoré budú súčasťou tzv. “jadra EU”, by si možno mohli podeliť nejaké “špeciálne” fondy.
Aký ale bude mať pre Slovensko zmysel zotrvávať v spolku, kde okrem narastajúceho diktátu, centralizácie moci a byrokracie už nebudú k dispozícii ani “výhody” z eurofondov, resp. nebudú k dispozícii v takej výške ako dnes? Nehovoriac o masovej migrácii, ktorá ak bude aj naďalej pokračovať takým tempom ako dnes môže viesť buď k uzatvoreniu min. časti Schengenu, resp. k neustále zvyšujúcim sa tlakom na prerozdeľovanie migrantov podľa povinných kvót.
A dokonca podľa vyššie spomínaného dokumentu ten, kto bude chcieť získať peniaze z eurofondov bude pravdepodobne musieť projekty spolufinancovať viac než doposiaľ. Nebude preto lepším riešením si národné projekty v budúcom rozpočtovom období EU financovať z vlastného rozpočtu ako ich financovanie točiť cez EU a prostredníctvom eurofondov si ich v podstate opätovne vrátiť do štátneho rozpočtu, a to ešte aj korupciou okradnuté o veľké čiastky peňazí, čo sa pri prideľovaní eurofondov deje na dennom poriadku? Akú výhodu bude mať SR z takejto EU? A sľuby o nejakých špeciálnych fondoch pre krajiny “jadra EU” sa zdajú byť len zúfalým pokusom o udržanie krajín a záchranu krachujúcej prebyrokratizovanej a stále viac totalitnej Únie.
Martin Bago