Erdoğan vyhlásil predčasné voľby pred tesným súbojom o post lídra

Ankara 27. januára 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:TASR/AP/Vyacheslav Prokofyev, Sputnik, Kremlin)

Bude napriek jeho rastúcej nepopularite stačiť donútenie nejednotnej opozície k predčasným voľbám na to, aby sa Erdoğan mohol vrátiť do funkcie? Píše Tadhg Pidgeon pre The European Conservative

Turecký prezident Erdogan vyhlásil voľby na 14. mája, teda o mesiac skôr, ako bolo pôvodne plánované. Toto rozhodnutie oznámil na mládežníckej konferencii v provincii Bursa, pričom zmenu odôvodnil snahou vyhnúť sa konaniu volieb počas júnových sviatkov. Európski aj americkí komentátori však špekulujú, že zmena termínu je politicky motivovaná a uvedený dôvod je neúprimný. Slabé prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Erdoğan mohol mať viacero motivácií na urýchlenie volieb, a to tak právnych, ako aj politických.

Ak Erdoğan vyhlási predčasné voľby, bude mať právo uchádzať sa o tretie funkčné obdobie v roku 2027. V článku 116 tureckej ústavy sa uvádza, že ak prezident vyhlási predčasné voľby vo svojom druhom funkčnom období, môže kandidovať znova napriek limitu dvoch funkčných období.

Načasovanie volieb tiež umožňuje Erdoganovi a jeho Strane spravodlivosti a rozvoja (AKP) využiť volebné reformy, ktoré nadobudnú účinnosť v apríli. Z týchto reforiem budú profitovať stredne veľké strany, ako napríklad Erdoğanov koaličný partner, ultranacionalistická Strana nacionalistického hnutia (MHP), ale znevýhodní šesť veľmi malých strán v opozičnej skupine Aliancia národa.

Z politického hľadiska by tento krok mohol byť súčasťou väčšej stratégie na vyvíjanie tlaku na opozíciu a prehlbovanie jej rozkolov. Od pokusu o štátny prevrat v roku 2016 nie je Erdoganovmu režimu cudzie využívanie súdneho systému a iných štátnych inštitúcií proti politickým súperom. Najnovším príkladom je politický zákaz a prípad korupcie proti istanbulskému starostovi Ekremu İmamoğluovi. İmamoğlu, ktorý má mnohé väzby na podnikateľskú komunitu a oslovuje konzervatívnejších sunnitských voličov, ktorí tvoria hlavnú základňu podpory Erdoğanovej strany AK, je silným vyzývateľom a dobrým kandidátom na prezidenta pre CHP (Republikánsku ľudovú stranu), najväčšiu stranu v Aliancii národa.

Ďalším nedávnym príkladom je hrozba postavenia kurdskej strany HPD (Ľudová demokratická strana) mimo zákona pre údajné prepojenie na Stranu kurdských pracujúcich (PKK) označovanú za teroristickú. V rozhovore pre časopis Economist zakladateľ tureckej prieskumnej firmy vyslovil domnienku, že ide o krok, ktorého cieľom je vyvinúť tlak na HDP, aby vyhlásila samostatnú prezidentskú kandidatúru ako hlavná opozícia, čo sa zrejme potvrdilo ich oznámením z minulého víkendu, že tak urobia. Komentátori sa domnievajú, že sa tým zabezpečí, aby kurdské a turecké krídlo opozície zostali oddelené.

Presunutie volieb o mesiac dopredu teraz vytvorí tlak na Alianciu národa. Ich hlavný prezidentský kandidát, Kemal Kılıçdaroğlu z CHP, ich núti k ťažkej voľbe. Jeho etnické kurdské a alevitské korene môžu prilákať kurdských voličov, ale zároveň môžu odradiť ich tvrdších nacionalistických stúpencov. Národná aliancia šiestich strán má 26. januára viesť rozhovory, aby sa pokúsila dosiahnuť potrebný konsenzus.

Erdoğan zaznamenáva neustály pokles popularity, ktorý je považovaný za dôsledok dlhodobo sa vlečúcej hospodárskej krízy v Turecku, ktorá sa rozbieha od jari 2018. Aj keď v prvom kole prezidentských volieb stále vedie, je nepravdepodobné, že by získal 50 % potrebných na priame víťazstvo, a prieskumy verejnej mienky mu ukazujú, že v druhom kole prehrá. Jedinou istotou je, že toto hlasovanie sa bude rozhodovať až do konca.