Môj profil 
Predplatné
Banská Bystrica 3. júla (TASR) – Radikálne zmenšiť Národný park Nízke Tatry (NAPANT) navrhuje Lesoochranárske zoskupenie VLK. Východná časť národného parku má dnes výmeru 33.209 hektárov (ha) a obrovské ochranné pásmo. Reálne je tu ale chránených len niečo vyše 200 ha rezervácií, uvádza Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. "Radšej mať menej národných parkov ale dobre chránených, ako takúto frašku," konštatoval Baláž. "Preto navrhujeme vytvorenie jednej veľkej rezervácie s rozlohou 10.200 ha a samotný národný park radikálne zmenšiť."
Odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR informoval, že ministerstvo tento návrh nepozná a ani sa takýmito úvahami nezaoberalo. "Envirorezort pod vedením ministra Petra Žigu chce ponúknuť iný pohľad na to, akým spôsobom sa bude chrániť príroda," uvádza odbor komunikácie. V súčasnosti je v SR päť stupňov ochrany, tie prerozdeľujú aj územia v národných parkoch. Podľa ministerstva by mali do budúcna fungovať dve zóny, pričom jedna by bola bezzásahová s obmedzeným prístupom a druhé pásmo by bolo manažované. Ministerstvo chce stanoviť jasné pravidlá, ako sa tam bude dať fungovať. Tento nový pohľad na ochranu chránených území má priniesť nový zákon o ochrane prírody.
Baláž upozornil, že za posledných osem rokov bol ťažbou dreva zničený jeden z najväčších komplexov prirodzených lesov na Slovensku. Tisíce ha starých lesov s unikátnymi druhmi padli za obeť ťažbe dreva a boli postriekané jedovatými pesticídmi. Podľa jeho ďalších slov "jedna z najväčších ekologických katastrof" za posledných 100 rokov bola vykonaná pod zámienkou boja s podkôrnym hmyzom a so súhlasom štátnych orgánov.
Podľa hovorcu Lesov SR, š. p. Vlastimila Rezeka v Nízkych Tatrách skutočne došlo v uplynulých ôsmich rokoch k jednej z najväčších ekologických katastrof v SR za posledných 100 rokov. Je však dôležité pomenovať príčiny tohto stavu. "Po veternej smršti v roku 2004 sa presadili názory extrémnych ekoaktivistov na totálne bezzásahový režim a samospasiteľnosť prírody, ktoré odmietali varovania lesníkov o pravdepodobnom rozšírení lykožrútovej kalamity. Chápeme preto súčasné aktivity týchto ľudí ako snahu o presunutie viny za súčasný stav na niekoho iného," konštatoval. Lesníci podľa Rezeka nemajú inú možnosť ako likvidovať následky najväčšej lykožrútovej kalamity v histórii SR v súlade so Zákonom o lesoch a snažiť sa takýmto spôsobom spomaliť hynutie zostávajúcich smrečín. "Odstraňovanie stromov napadnutých lykožrútom a následné zalesnenie je pre lesníkov oproti bežným postupom mimoriadne nevýhodné a finančne náročné. Cieľom lesníkov sú zelené, živé lesy, ktoré si na rozdiel od mŕtvych stromov plnia všetky mimoprodukčné funkcie vrátanie protieróznej či vodozádržnej," povedal Rezek.
"Od roku 2004 pribudlo viac ako 5000 ha holín a nové holiny pribúdajú každodenne, vybudovaných bolo vyše 125 kilometrov nových ciest a zvážnic, opakovane boli letecky aplikované insekticídy na ploche viac ako 2000 ha a na ďalších niekoľko tisíc ha boli insekticídy aplikované pozemne," pokračoval bývalý riaditeľ NAPANTu Marián Jasík.
Podľa Michala Wiezika z Fakulty ekológie a environmentalistiky vo Zvolene zmiznutie citlivých druhov, spontánny nástup nepôvodných druhov, pokles zásob biogénnej hmoty, kolaps prirodzenej obnovy lesa a masívny rozvoj antropogénnej erózie dokazujú vysoký stupeň devastácie lesných ekosystémov. Ekologickí aktivisti aj vedci sa tak podľa Baláža zhodujú, že takýto národný park nemá zmysel a neplní funkcie, pre ktoré bol vyhlásený.
Ako Baláž upozornil, to, že podkôrny hmyz bol len zámienkou, možno najlepšie vidieť v Tichej doline a v Kôprovej doline v Tatranskom národnom parku – TANAPe. Je to podľa neho jediné veľké územie na Slovensku, kde sa od veternej kalamity v roku 2004 prakticky nezasahuje. Podkôrniková kalamita sa tu spontánne utlmila, pričom tu bez pričinenia človeka (a teda zadarmo) vzniká nový les.
.jpg)
