Ing. Eduard Heger sa narodil 3. mája 1976 v Bratislave. S manželkou Luciou majú štyri deti.

Vzdelanie a politické začiatky

Po štúdiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave (Obchodná fakulta, Obchod a marketing) pracoval ako manažér v rôznych firmách. Po skončení vysokoškolského štúdia žil jeden a pol roka v USA.

Po absolvovaní vysokej školy pracoval ako vedúci predaja v spoločnosti EIB Slovakia. Od roku 2001 do roku 2005 pracoval ako junior konzultant v spoločnosti Cubic Application Inc, ktorá pôsobila ako poradný orgán na Ministerstve obrany SR.

Vo svojej kariére pokračoval v rokoch 2005 až 2007 ako manažér v Spoločenstve pri Dóme sv. Martina v Bratislave. Následne od roku 2007 do roku 2016 pracoval ako manažér spoločnosti Old Nassau Imports LLC, teda u výrobcu prémiového alkoholu. Spoločnosť bola distribútorom luxusnej vodky Double Cross pre trh v USA. Prácu v exporte vodky ukončil v roku 2016 vstupom do politiky.

Pred vstupom do politiky sa Heger aktívne angažoval medzi kresťanskými laikmi. Po tom, ako jeho priatelia Richard Vašečka a Branislav Škripek vstúpili v roku 2012 na kandidátku Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO), začal v roku 2015 s hnutím spolupracovať ako manažér.

V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidoval na 24. mieste kandidátky OĽaNO. Heger získal 15 257 preferenčných hlasov a do parlamentu bol zvolený z 10. miesta, referuje portál SME. Hnutie OĽaNo bolo v opozícii, premiérom sa stal Robert Fico. Heger v tomto období pôsobil ako predseda Osobitného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, overovateľom Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti a náhradným členom Výboru NR SR európske záležitosti.

Niektoré slovenské médiá uvádzajú, že Heger bol v tom čase veľmi aktívnym ( opozičným) poslancom, najmä v oblasti financií a rozpočtu. Počas funkčného obdobia bol druhým najaktívnejším poslancom parlamentu so 173 návrhmi zákonov.

V klube OĽaNO pôsobil ako podpredseda pre personálne záležitosti, neskôr po odchode Veroniky Remišovej sa stal predsedom poslaneckého klubu. V tieňovej vláde OĽaNO pôsobil ako tieňový minister financií a hospodárstva.

Z ministra premiérom

Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2020 kandidoval za zoskupenie strán a hnutí OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA. So ziskom 62 964 preferenčných hlasov sa zo 142. miesta kandidátky prekrúžkoval za poslanca NR SR. Poslanecký mandát si však neuplatnil, pretože sa stal členom vlády Igora Matoviča ako 18. minister financií SR a zároveň podpredseda vlády.

Ako minister financií sa podieľal na tvorbe Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, na základe ktorého dostalo Slovensko európske financie na preklenutie ťažkého obdobia, ktoré spôsobila pandémia COVID-19.

Vláda Igora Matoviča (zložená zo strán OĽaNO, NOVA, Kresťanská únia, Sloboda a Solidarita, Za ľudí) však vydržala rok, premiér podal demisiu v marci 2021. Ako sme spomenuli v predchádzajúcom článku, vládna kríza vypukla pre nákup vakcíny Sputnik V, napätie však v koalícii bolo dlhodobo. 21. marca 2021, po demisii Mareka Krajčího z postu ministra zdravotníctva, prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala Hegera za dočasného ministra zdravotníctva, ktorým bol až do pádu Matovičovej vlády 30. marca 2021.

Matovič krízu vo vláde napokon vyriešil výmenou postu s ministrom financií Eduardom Hegerom: V apríli 2021 vymenovala prezidentka Čaputová Matoviča za ministra financií a Heger sa ujal funkcie premiéra. Počas mandátu sa Heger musel vyrovnávať s dopadmi pandémie, s vypuknutím vojny na Ukrajine (február 2022), a s najvyššou infláciou od roku 1993 i s energetickou krízou.

V polovici septembra 2022 poverila prezidentka Zuzana Čaputová premiéra Hegera dočasným vedením ministerstva školstva po demisii Branislava Gröhlinga z SaS.

V decembri 2022 koaličný partner SaS vyhlásil, že podá do Národnej rady návrh na vyslovenie nedôvery vláde, keďže už „nedokáže riešiť problémy ľudí a prestala bojovať proti mafii a korupcii“. Heger sa snažil vládu zachrániť: na stretnutí s Richardom Sulíkom (SaS) mu prezentoval ponuku, že ak stiahne návrh na odvolávanie vlády a podporí rozpočet, minister financií Igor Matovič podá demisiu.

V septembri 2022, po odňatí poverenia Vladimíra Lengvarského na post ministra zdravotníctva SR, bol Heger dočasne poverený riadením ministerstva školstva.

Na hlasovaní o vyslovenie nedôvery Hegerovej vláde 15. decembra 2022 hlasovalo za 78 zo 102 prítomných, čím bol návrh prijatý a vláde bola vyslovená nedôvera. Deň nato vtedajšia prezidentka Zuzana  Čaputová vládu odvolala a zároveň ju dočasne poverila ďalším vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády. Len deň pred Vianocami, 23. decembra 2022, po schválení štátneho rozpočtu na rok 2023 prezidentka odobrala poverenie dovtedajšiemu ministrovi financií Matovičovi a poverila riadením ministerstva financií povereného predsedu vlády Hegera.

Heger sa snažil situáciu ustáť, udržať vládu až do roku 2024 a predísť predčasným parlamentným voľbám, strana SaS ho však v tomto nepodporila. 22. januára 2023 Heger po dohode s bývalými koaličnými partnermi oznámil, že predčasné voľby budú 30. septembra 2023. Na vyhlásenie predčasných volieb však musela Národná rada schváliť zmenu Ústavy SR, keďže NR SR si sama nemohla skrátiť volebné obdobie ani prostredníctvom referenda.

Poslanci napokon prijali ústavný zákon, ktorý povoľuje parlamentu skrátiť súčasné volebné obdobie uznesením, ktoré zároveň určí termín predčasných volieb. Návrh uznesenia môže predložiť najmenej 30 poslancov a na jeho schválenie je potrebná ústavná väčšina (90 hlasov).

V marci 2023 Heger vystúpil zo strany OĽaNO a vstúpil do strany Modrá koalícia, ktorá sa premenovala na stranu Demokrati a Heger sa stal jej predsedom. Dnes je predsedom Demokratov Jaroslav Naď,  ktorého životopis Vám prinesieme už čoskoro.

Vládna kríza vyvrcholila kauzou ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Ten prezidentku Čaputovú požiadal o uvoľnenie z funkcie. Deň nato z vlády odišiel aj minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Následne Heger 7. mája 2023 požiadal prezidentku Čaputovú, aby mu odobrala poverenie na riadenie vlády. Tá vymenovala do predčasných volieb, konaných v septembri 2023, tzv. „úradnícku vládu“ na čele s predsedom vlády Ľudovítom Ódorom (dnes europoslanec za Progresívne Slovensko, frakcia Renew Europe), ktorého životopis pripravíme už v najbližších dňoch. Dodajme, že  Heger a jeho strana podporili programové vyhlásenie Ódorovej vlády a vyslovili jej dôveru.

V máji 2023 sa Heger vrátil do poslaneckých lavíc, keď nahradil poslanca Sebastiána Kozareca.

V predčasných parlamentných voľbách na jeseň 2023 Heger kandidoval ako líder strany Demokrati, tá však vo voľbách neuspela. Heger prijal porážku a vyvodil politickú zodpovednosť, skončil na čele strany Demokrati a na pozícii lídra strany ho vystriedal Jaroslav Naď. Heger pôsobil ako podpredseda strany. Dodajme, že z volieb vzišla štvrtá vláda premiéra Roberta Fica.

Na záver spomeňme, že viacerí odborníci a politológovia zhodnotili, že Heger bol slabým premiérom a stranícky bol podriadený Igorovi Matovičovi. Podobná situácia, v akej sa ocitol Heger, bola počas vlády Ivety Radičovej, ktorá taktiež nebola predsedníčkou strany SDKÚ-DS a stranícky sa zodpovedala Mikulášovi Dzurindovi.

V súčasnosti Heger pôsobí v mimoparlamentnej strane Demokrati.