Úrad v máji ukazoval starých 71 percent. Pred rozhodnutím vlády už Ipsos nameral 54. Kedy sa o tom dozvie verejnosť?

V máji 2026 ukazoval Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy na sociálnej sieti 71-percentnú podporu výstavby veterných parkov v blízkosti bydliska a označil ju za „jasný postoj väčšiny“. Už vtedy sme upozornili, že Ipsos túto väčšinu nameral od 28. apríla do 2. mája 2025. Na webe Plánu obnovy bol výsledok zverejnený 3. marca 2026, na májovej grafike dátum zberu chýbal.

Vtedy sme článok uzavreli jednoduchou výzvou: ak je väčšina stále taká jasná, nech úrad zverejní novšie reprezentatívne meranie, ak existuje.

Teraz už vieme, že existovalo. Úrad nám po infožiadosti sprístupnil celoštátne prieskumy Ipsosu za roky 2024, 2025 a 2026 osobitný prieskum zo siedmich lokalít z decembra 2025. Práve dve novšie merania z decembra 2025 a júna 2026 zásadne menia obraz, ktorý dovtedy verejnosti vytváralo komunikovaných 71 percent. Problém preto už nie je iba v tom, že úrad v roku 2026 používal staré číslo. Keď pribudli novšie merania s podstatne nepriaznivejším obrazom podpory VTE, porovnateľnú verejnú komunikáciu sme pred augustovým rozhodnutím vlády nenašli.

V siedmich lokalitách už „jasná väčšina“ nebola

Prvé novšie meranie prišlo ešte koncom roka 2025. Ipsos od 14. novembra do 3. decembra osobne zisťoval postoje obyvateľov v Pate, Hlohovci, Zohore, Stupave, Michalovciach, Strážskom a Veľkom Záluží. V detailnej tabuľke k otázke o výstavbe veterného parku v obci, meste alebo najmenej kilometer od bydliska odpovedalo 44 percent respondentov súhlasne a 45 percent nesúhlasne.

Toto číslo nemožno postaviť vedľa celoštátnych 71 percent a vyhlásiť, že podpora klesla na 44 percent. Prieskum skúmal inú populáciu a otázka obsahovala aj minimálnu vzdialenosť jedného kilometra.

Jeho hodnota je inde. Ukázal, ako výrazne sa postoje líšia tam, kde sa téma približuje ku konkrétnemu územiu. V Michalovciach súhlasilo 62 percent respondentov, v Pate naopak 63 percent nesúhlasilo.

Práve takýto obraz by bol pre verejnosť pri diskusii o konkrétnych akceleračných zónach užitočný. Keď však úrad o niekoľko mesiacov neskôr verejne komunikoval veternú energetiku, siahol po staršom celoštátnom výsledku 71 percent.

Stále by sa dalo namietať, že národný a lokálny prieskum nemožno porovnávať. V júni však prišlo meranie, pri ktorom táto námietka padá.

Rovnaká otázka priniesla 54 percent

Ipsos zbieral nové celoštátne dáta od 16. do 25. júna 2026. Išlo opäť o online zber cez panel Populacia.sk na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie od 15 rokov. Vo výsledkovej tabuľke je 1002 respondentov.

A predovšetkým, Ipsos sa opäť pýtal, do akej miery by respondent súhlasil s vybudovaním veterného parku vo svojej obci, meste alebo v blízkosti svojho bydliska.

V roku 2025 odpovedalo súhlasne 71 percent. V júni 2026 už 54 percent. Nesúhlas dosiahol 40 percent. Rozdiel v súhlase je 17 percentuálnych bodov.

Tentoraz nemusíme zmenu pomenúvať sami. Ipsos vo svojej záverečnej správe zo 6. júla píše, že „oproti roku 2025 ide o výrazný pokles súhlasu“.

Medzi cieľmi projektu navyše uvádza identifikovanie zmien v postojoch oproti predchádzajúcim vlnám. Porovnanie s predchádzajúcim meraním teda robí samotný Ipsos.

A na rozdiel od starých 71 percent tento výsledok nevznikol viac ako rok pred rozhodovaním. Vznikol niekoľko týždňov pred ním.

Prieskum bol hotový, vláda rozhodovala až potom

Záverečná správa má dátum 6. júla 2026. Ipsos následne úradu 31. júla vystavil faktúru za túto vlnu prieskumu. Keď vláda 26. augusta prerokovala strategický dokument „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike“, nešlo teda o výskum, ktorý by sa ešte len pripravoval.

Materiál predkladali ministerka hospodárstva Denisa Saková a minister školstva Tomáš Drucker, poverený vedením Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy. Vláda ho schválila s pripomienkami uznesením č. 363/2026.

Po strategickom environmentálnom posudzovaní zo skoršieho návrhu vypadlo sedem z ôsmich zón. Ministerstvo životného prostredia označilo za jedinú v súčasnosti vhodnú pre ďalšie procesy Pilotnú zónu Východ 1 – 2 v okrese Michalovce. To ešte nie je povolenie na výstavbu konkrétnych turbín. Je to však výsledok procesu, v ktorom sa rozhodovalo, ktorá zóna bude pokračovať ďalej.

Nový výsledok pritom nevidíme ani v strategickom dokumente predloženom vláde. Ten prieskumy Ipsosu výslovne označuje za jeden zo základných pilierov komunikačných stratégií úradu a uvádza, že ich výsledky slúžili aj na nastavovanie komunikačných aktivít a aplikáciu behaviorálnych princípov. Pri tejto rekapitulácii však spomína prieskumy z rokov 2023 až 2025. Júnových 54 percent ani Ipsosovu informáciu o „výraznom poklese súhlasu“ sme v dokumente nenašli.

Či o novšom prieskume Tomáš Drucker informoval členov vlády aspoň ústne pri prerokovaní materiálu, z verejne dostupných podkladov nevieme.

Pri kontrole oficiálnych webov a verejne dohľadateľných výstupov Plánu obnovy a ÚPPV k 4. septembru sme samostatnú komunikáciu 54 percent ani Ipsosovho „výrazného poklesu súhlasu“ nenašli. Na oficiálnom webe je pritom naďalej dohľadateľný marcový článok so 71 percentami.

Až tu vzniká otázka, ktorá ide ďalej než samotné čísla. Načo úrad tieto prieskumy vlastne používal?

Už sa nepýtali iba na názor

Decembrový výskum zo siedmich lokalít má časť nazvanú „Zmena názoru na veterné parky“. Ľudí, ktorí s výstavbou nesúhlasili, sa Ipsos pýtal, ako by ich postoj ovplyvnili konkrétne benefity a kompenzácie, napríklad každoročný finančný príspevok do rozpočtu obce alebo zľavy z ceny elektriny.

Táto línia teda nevznikla až pri písaní záverečnej správy. Už samotný dotazník skúmal, čo by mohlo postoj odporcov zmeniť.

Záverečná správa ide ešte ďalej. Ako výskumnú otázku uvádza, ako zvýšiť podporu a akceptáciu veterných parkov v regiónoch. Ipsos následne odporúča zmeniť naratív z „ekológie“ na „ekonomiku“, komunikovať lokálne benefity, posilniť edukáciu a „vyvracanie mýtov“. Pri ekonomických benefitoch dokonca píše, že sú „jediná cesta, ako zlomiť odpor v kritických regiónoch“.

Tu treba urobiť jasnú hranicu. Sú to formulácie a odporúčania Ipsosu. Nemáme dôkaz, že si úrad objednal cieľ „zlomiť odpor“ ani že toto odporúčanie prijal ako svoju politiku. Nevieme ani, kto konkrétne navrhol jednotlivé otázky dotazníka.

Vieme však, čo sa reálne skúmalo: nielen postoj k veterným parkom, ale aj okolnosti, za ktorých by sa mohol postoj odporcov zmeniť.

O to dôležitejšie je, aký obraz z tých istých prieskumov úrad ukazuje verejnosti.

Keď bolo 71 percent hodných grafiky, čo 54?

Úrad nemusí robiť tlačovú správu z každej tabuľky, ktorú dostane. Ak však sám vezme jeden priaznivý výsledok svojho prieskumu a použije ho ako verejný argument o „jasnom postoji väčšiny“, mal by vedieť vysvetliť aj ďalšie meranie tej istej otázky, keď už väčšina taká jasná nie je.

V roku 2025 Ipsos nameral 71 percent. Úrad ich v roku 2026 ukázal verejnosti v čase, keď sa pripravovali verejné prerokovania správy o hodnotení strategického dokumentu. V júni Ipsos pri rovnakej otázke nameral 54 percent a sám výsledok označil za výrazný pokles súhlasu. O necelé dva mesiace neskôr vláda schválila strategický dokument o akceleračných zónach.

Otázka, ktorú sme položili už v prvom článku, tak dostala polovicu odpovede. Novšie reprezentatívne meranie existuje.

Zostáva druhá polovica: Kedy úrad ukáže verejnosti výsledok 54 percent a prečo ho neukázal ešte predtým, ako vláda schválila strategický dokument o akceleračných zónach?