Víctor Manuel Fernández – argentínsky teológ na čele vatikánskeho úradu pre náuku viery

Z argentínskeho vidieka ku kňazstvu

Víctor Manuel Fernández sa narodil 18. júla 1962 v mestečku Alcira Gigena v argentínskej provincii Córdoba. Vyrastal v skromnom prostredí a už v mladosti sa rozhodol pre kňazské povolanie. Formáciu absolvoval vo veľkom seminári v Córdobe.

Za diakona bol vysvätený 21. decembra 1985 a kňazskú vysviacku prijal 15. augusta 1986 v meste Río Cuarto.

Krátko nato pokračoval v štúdiách v Ríme. Na Pápežskej Gregorovej univerzite získal v roku 1988 licenciát z teológie so zameraním na biblické vedy. V roku 1990 ukončil doktorandské štúdium teológie na Pápežskej katolíckej univerzite v Argentíne.

Kňaz, pedagóg a formátor

Po návrate do Argentíny sa Fernández venoval najmä formácii budúcich kňazov a laikov. V rokoch 1989 až 1997 bol riaditeľom katechézy a poradcom laických hnutí v diecéze Río Cuarto.

V roku 1990 založil vzdelávacie centrum Jesús Buen Pastor a diecézny inštitút pre formáciu laikov. V seminári pôsobil ako formátor a riaditeľ štúdií v rokoch 1988 až 1993 a následne v rokoch 2000 až 2007.

Od roku 1993 do roku 2000 bol farárom vo farnosti Santa Teresita. Už v tomto období si získal povesť duchovného, ktorý kladie dôraz na bezprostredný kontakt s ľuďmi, zrozumiteľný jazyk a pastoráciu prispôsobenú konkrétnemu prostrediu.

Teológ blízky Jorgeovi Bergogliovi

Významný zlom v jeho kariére priniesla spolupráca s vtedajším buenosaireským arcibiskupom Jorgem Mariom Bergogliom.

Fernández patril medzi teologických poradcov na konferencii latinskoamerických biskupov v brazílskej Aparecide v roku 2007. Podieľal sa aj na formulovaní jej záverečného dokumentu, ktorý výrazne zdôrazňoval misijnú obnovu Cirkvi, blízkosť k chudobným a aktívne zapojenie veriacich.

V roku 2009 ho Bergoglio navrhol za rektora Pápežskej katolíckej univerzity v Argentíne. Vatikánske schválenie sa však oneskorilo a Fernández sa funkcie napokon oficiálne ujal až v roku 2011.

Po zvolení Bergoglia za pápeža Františka sa Fernández stal jedným z jeho najbližších teologických spolupracovníkov. Jeho myšlienkový vplyv možno sledovať aj v niektorých významných textoch Františkovho pontifikátu, najmä v dôraze na milosrdenstvo, evanjelizáciu a pastoračné rozlišovanie.

Arcibiskup a kardinál

Pápež František ho 13. mája 2013 vymenoval za titulárneho arcibiskupa Tiburnie. Biskupskú vysviacku prijal 15. júna toho istého roku.

Dňa 2. júna 2018 bol menovaný za arcibiskupa La Platy, jednej z významných argentínskych arcidiecéz.

Ďalší zásadný krok prišiel 1. júla 2023, keď ho František vymenoval za prefekta Dikastéria pre náuku viery. Do úradu nastúpil v septembri 2023.

Len niekoľko dní nato, 30. septembra 2023, ho pápež kreoval za kardinála a pridelil mu diakoniu svätých Urbana a Vavrinca v Prima Porta.

Na čele úradu, ktorý kedysi viedol Joseph Ratzinger

Dikastérium pre náuku viery patrí medzi najdôležitejšie úrady Rímskej kúrie. Jeho predchodcom bola Kongregácia pre náuku viery, ktorú v rokoch 1981 až 2005 viedol neskorší pápež Benedikt XVI., Joseph Ratzinger.

Fernándezovo vymenovanie preto vyvolalo mimoriadnu pozornosť.

František mu pri nástupe adresoval osobný list, v ktorom zdôraznil, že dikastérium má chrániť učenie Cirkvi, ale zároveň podporovať rozvoj teológie a pomáhať pri hľadaní odpovedí na nové otázky. Fernández túto úlohu začal vykonávať s výrazným pastoračným dôrazom.

Za jeho vedenia vznikli dokumenty, ktoré vyvolali širokú medzinárodnú diskusiu. Najznámejším je vyhlásenie Fiducia supplicans z decembra 2023, ktoré za určitých podmienok umožnilo spontánne, neliturgické požehnanie párov žijúcich v nepravidelných situáciách vrátane párov rovnakého pohlavia. Dokument zároveň výslovne zachoval katolícke chápanie manželstva ako zväzku muža a ženy.

Dokument získal podporu časti cirkevných predstaviteľov, no zároveň vyvolal silný odpor najmä v Afrike a medzi konzervatívnejšie orientovanými katolíkmi.

Autor, ktorý vyvoláva diskusie

Fernández je mimoriadne plodným autorom. Napísal množstvo teologických, biblických a duchovných publikácií určených nielen odborníkom, ale aj širokej verejnosti.

Pozornosť však vyvolali aj niektoré jeho staršie knihy o spiritualite vrátane textu o symbolike bozku a publikácie venovanej vzťahu spirituality a ľudskej zmyslovosti. Po jeho nástupe do čela Dikastéria pre náuku viery sa stali predmetom ostrej kritiky a opäť otvorili diskusiu o jeho teologickom štýle.

Jeho podporovatelia v ňom vidia teológa, ktorý dokáže hovoriť o kresťanskej viere jazykom súčasného človeka. Kritici mu naopak vyčítajú nedostatok presnosti a obávajú sa, že pastoračná flexibilita môže viesť k oslabovaniu jasnosti katolíckeho učenia.

Jedna z tvárí Františkovho pontifikátu

Víctor Manuel Fernández je neoddeliteľne spätý s pontifikátom pápeža Františka. Spája ich dlhoročná osobná spolupráca, dôraz na milosrdenstvo, misijné poslanie Cirkvi a presvedčenie, že kresťanské učenie nemožno oddeľovať od konkrétneho života ľudí.

Práve preto patrí Fernández medzi cirkevných predstaviteľov, ktorí vyvolávajú mimoriadne rozdielne reakcie. Pre jedných stelesňuje snahu priblížiť Cirkev súčasnému svetu bez opustenia jej základov. Pre druhých predstavuje riziko prílišného prispôsobovania učenia meniacej sa kultúre.

Isté však je, že ako prefekt Dikastéria pre náuku viery a člen viacerých významných vatikánskych orgánov patrí Víctor Manuel Fernández medzi mužov, ktorí dnes výrazne ovplyvňujú smerovanie Katolíckej cirkvi.