Dovolí vedenie EU, aby jej kľúčovému spojencovi prešla oveľa prísnejšia migračná politika, než za akú trestajú?

Poľský premiér Donald Tusk oznámil, že na území krajiny dočasne pozastaví uplatňovanie práva na azyl pre migrantov, ktorí prekročia hranice z Bieloruska. Podľa neho je tento prechod súčasťou “hybridnej vojny“ Ruska proti členským štátom východnej a strednej Európy.

Je očividné, že predchádzajúca vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) by za takúto iniciatívu dostala od Európskej únie sankcie. Bude však Brusel konať proti jednému zo svojich vlastných?

“Či sa jej to páči alebo nie“

Tusk predpokladá, že takýto bezprecedentný krok vyvolá medzi európskymi lídrami rozruch. Zdôraznil však, že počas tohtotýždňového summitu Rady EÚ bude vyslovene “vyžadovať“, aby EÚ jeho rozhodnutie akceptovala.

Či sa to Európe páči alebo nie, nová poľská migračná stratégia bude zahŕňať “dočasné územné pozastavenie práva na azyl“, ako vyhlásil Tusk na zhromaždení v sobotu 12. októbra. Aby predišiel akýmkoľvek námietkam zo strany Bruselu, poľský premiér zdôraznil, že “bude od Európy vyžadovať uznanie tohto svojho rozhodnutia“.

Tusk pravdepodobne dostane zelenú, aj napriek predchádzajúcim varovaniam Európskej komisie pred tým, že takéto opatrenie môže znamenať porušovanie ľudských práv žiadateľov o azyl.

Dôvod je pomerne jednoduchý – Tusk totiž pochádza z politickej rodiny predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, frakcie Európskej ľudovej strany (EPP). A už ani nehovoriac o tom, že je veteránom bruselského establišmentu…

Doma v Poľsku je Tusk lídrom centristickej strany Občianska koalícia, ktorá sa napriek tomu, že v parlamentných voľbách získala menej hlasov ako predchádzajúca konzervatívna vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS), v roku 2023 vyškriabala k moci s pomocou širokej koalície ďalších stredopravých, liberálnych a dokonca aj sociálnodemokratických strán.

Podobne ako maďarská strana Fidesz premiéra Viktora Orbána, aj vláda PiS bola neustále kritizovaná a prenasledovaná bruselskou elitou za svoju konzervatívnu, nacionalistickú politiku vrátane tvrdého postoja k nelegálnej migrácii. Odkedy sa Tusk dostal k moci, začal uplatňovať veľmi podobnú taktiku na východnej hranici svojej krajiny – len aby sa mu dostalo pochvaly a podpory od rôznych inštitúcií EÚ.

Pandorina skrinka

Napriek tomu úplné pozastavenie azylových práv predstavuje pre túto dynamiku úplne novú úroveň, ktorá môže byť Bruselu proti srsti.

Na jednej strane by takýto precedens mohol otvoriť Pandorinu skrinku a vyvolať domino efekt v celej EÚ, pri ktorom by o rovnaké zaobchádzanie požiadali aj ďalšie členské štáty. To bolo jedným z dôvodov rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (ECJ), ktorý pred niekoľkými rokmi rozhodol v neprospech podobnej politiky Litvy a označil ju za “nezákonnú a nezlučiteľnú s normami EÚ v oblasti ľudských práv“.

Na druhej strane je Tusk dôležitým spojencom “proeurópskych“ síl predsedníčky EK von der Leyenovej. No a zároveň je Poľsko piatou najväčšou krajinou EÚ, ktorá má v európskych záležitostiach oveľa väčšie slovo ako Litva. Tak ako si Tusk nemôže dovoliť ustúpiť PiS v otázke migrácie pred prezidentskými voľbami( ktoré sa v krajine konajú na jar budúceho roka), Komisia EÚ si nemôže dovoliť znepriateliť si Tuska po tom, ako ho vychválila ako hrdinu, ktorý “oslobodil“ Poľsko od PiS.

Zároveň sa zdá, že Brusel nemá na výber, keďže Tuskova vláda je pripravená plán uskutočniť bez ohľadu na to, či EÚ potvrdí jeho legálnosť.

„Naša bezpečnosť je pod tlakom. Musíme hľadať osobitné opatrenia,“ komentoval situáciu Tuskov minister pre záležitosti EÚ Adam Szłapka. Minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski bol ešte priamejší a tvrdil, že „Poľsko nebude rešpektovať ani realizovať žiadne európske návrhy, pokiaľ si budeme istí, že ohrozujú našu bezpečnosť“.

„Tento argument vyplýva zo skutočnosti, že Poľsko – popri iných krajinách, ako napríklad Fínsko a pobaltské štáty – sa zaoberá nielen nelegálnymi migrantmi, ale aj koordinovaným úsilím Ruska a jeho spojenca Bieloruska s cieľom destabilizovať členské štáty EÚ. Táto takzvaná “hybridná vojna“ spočíva v tom, že sa migrantom, najmä z Iraku a Afganistanu, prisľúbi ľahký prístup do EÚ prostredníctvom falošných “cestovných kancelárií“(prevádzačov) a potom sa prepravia priamo na vonkajšie hranice bloku, odkiaľ sú ponechaní prechádzať pešo,“ vysvetlil autor textu Tamás Orbán.

Nápor na hraniciach

Tlak na hranice v poslednom čase neustále rastie, pričom len minulý mesiac zaznamenalo Poľsko až 2 500 pokusov o nelegálne prekročenie hraníc a tento rok ich bolo už viac ako 26 000.

Michael O’Flaherty, komisár EÚ pre ľudské práva, v septembri uznal “výzvy, ktoré predstavuje inštrumentalizácia migrácie“ zo strany Bieloruska, ale zároveň Poľsko obvinil z toho, že zatvára svoje brány bez posúdenia individuálnych žiadostí migrantov o azyl. „Poľsko tým neumožňuje plné dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv,“ uviedol.

Táto otázka bude pravdepodobne dominovať diskusiám počas nadchádzajúceho samitu Rady EÚ, ktorý sa bude konať 17. – 18. októbra. Okrem migrácie je na programe stretnutia aj diskusia o ďalšej vojenskej podpore pre Ukrajinu, hľadanie spoločného prístupu vo veci vojny v Libanone a posúdenie krízy konkurencieschopnosti Európy so zreteľom na správu Maria Draghiho.

Prečítajte si tiež:

• Český europoslanec v Štrasburgu šokoval prejavom: Je to šialené! Prestaňme ničiť sami seba!
• Spojené kráľovstvo sa zase zmenšilo
• Ukrajina vyzvala Brazíliu, aby zatkla Putina, ak sa zúčastní na samite G20