Dostať sa z ulice v SR je ako výstup na Mount Everest bez kyslíka, tvrdí Tordová

Bratislava 18. novembra 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Organizácie pracujúce s bezdomovcami chcú biť na poplach a vytvoriť spoločenskú objednávku, aby sa problém začal riešiť

Dostať sa z bezdomovectva v súčasných podmienkach na Slovensku je niečo ako výstup na Mount Everest bez kyslíkovej bomby. Je to teda možné, ale málokto to dokáže. Myslí si to riaditeľka občianskeho združenia Proti prúdu Sandra Tordová. V rámci Mesiaca bez domova, ktorý práve prebieha v Bratislave, preto organizácie pracujúce s bezdomovcami chcú biť na poplach a vytvoriť spoločenskú objednávku, aby sa problém začal riešiť.

“Z ulice sa dostávajú len takí ľudia bez domova, ktorí sú veľmi výnimoční, majú výnimočný optimizmus, výnimočnú vieru vo vlastné schopnosti a odolnosť zvládať prekážky. Aby sa bežný človek dostal z ulice, to takmer hraničí s nemožnosťou,” myslí si riaditeľka združenia, ktoré vydáva aj pouličný časopis Nota Bene. Jeho predávaním v uliciach si takto zarábajú práve bezdomovci.

“Keď sa pozrie tím našich sociálnych pracovníkov na problém jedného klienta, tak sa poriadne zapotí a zamotá sa im z toho hlava,” pokračuje Tordová. Človek bez domova sa podľa jej slov pohybuje v začarovanom kruhu, z ktorého nevidí cestu von. “Na to, aby si našiel prácu, musí mať nejaké adekvátne bývanie. Na to, aby mal bývanie, musí mať prácu, aby si ho mohol zaplatiť. Keď už si však tú prácu nájde, narazí na problém – jeho financie nestačia na nájom, pretože na Slovensku je alarmujúci nedostatok cenovo dostupného bývania,” vysvetľuje Tordová. Nájomné byty podľa jej slov tvoria len 1,8 percenta z celkového bytového fondu, pričom európsky priemer sa pohybuje okolo 20 percent.

“Popri tom všetkom musia mnohí riešiť závislosť a dlhy. Ľudia bez domova nie sú v kontakte s úradmi, neberú sociálne dávky a štát teda nestoja z tohto pohľadu nič. Čo má ale za následok, že nemajú pokryté zdravotné poistenie a stúpa im dlh, ktorý sa vie vyšplhať aj na niekoľko tisíc eur,” priblížila ďalej Tordová s tým, že nemožnosť ošetrenia u lekára je veľký problém. “Dlhy tiež ľuďom bránia sa zamestnať, pretože okamžite nastúpia exekúcie a z toho zvyšku, čo im exekútor nechá, nemajú šancu prežiť. Tak sú nastavené zákonné podmienky,” dodáva riaditeľka Proti prúdu.

Organizácie, ktoré s ľuďmi bez domova pracujú, tak žiadajú od ministerstva práce, aby sa vytvoril Národný program na riešenie bezdomovectva. Ten má podľa Tordovej dať aj akýsi manuál samosprávam, ako problém riešiť. Rezort práce by mal vyčleniť tiež balík financií na už existujúce či nové služby pre týchto ľudí a financovanie verejných a neverejných poskytovateľov má byť rovnoprávne. “Najefektívnejšie riešenie je pritom cenovo dostupné bývanie. Až 85 percent ľudí, ktorí sa umiestnia v samostatnom bývaní a dostávajú podporné služby nastavené na ich individuálne problémy, sa už na ulicu nevráti,” dodáva Tordová.

Ministerstvo práce minulý mesiac reagovalo, že na riešenie bezdomovectva treba “koordinovaný prístup zainteresovaných rezortov”. Pomôcť ľuďom bez domova však podľa neho majú finančné prostriedky z Operačného programu Ľudské zdroje a rezort už pripustil aj novelizáciu zákona o sociálnych službách. Ako sa dnes uplatňuje, rezort vraj analyzuje. “Predpokladá sa, že legislatívny proces novely zákona bude realizovaný v roku 2015,” uviedol hovorca rezortu Michal Stuška.

ml