Píše sa o nedostatku pechoty a záloh, o obrovskej prevahe ruských vojsk v počte ľudí a zbraní, o masovej dezercii a poklese morálky v ukrajinských ozbrojených silách a o zlyhaní mobilizačných plánov.

Navyše o tom nepíšu len Rusi, ale aj západné médiá a mnohé ukrajinské zdroje – armáda, blogeri, novinári, dobrovoľníci a experti.

To všetko vytvára obraz blížiacej sa katastrofy pre ukrajinské ozbrojené sily a hroziaceho kolapsu frontu. Najmä preto, že na viacerých smeroch ukrajinská armáda už dlhé mesiace ustupuje a stráca mestá a dediny.

Vyvodzovať závery o skutočnom stave AFU len z tohto je však rovnako nesprávne, ako bolo v roku 2022 vyvodzovať závery, že ruská armáda je na pokraji kolapsu len preto, že ustúpila z Charkovskej oblasti a z pravého brehu Chersonskej oblasti. Keď armáda ustupuje, neznamená to, že je porazená. Je to otázka priorít v stratégii. Pre Ruskú federáciu bolo strategicky dôležité zachovať vojská v podmienkach, keď mobilizácia prebehla len nedávno a doplnenie ešte nestihlo doraziť na front v plnom rozsahu, a potom stabilizovať front.

Obe úlohy boli splnené. Rusom sa podarilo bez väčších strát stiahnuť vojská z pravého brehu Dnepra, do konca novembra stabilizovať front na spojnici Luhanskej a Charkovskej oblasti a v lete 2023 odraziť ofenzívu AFU na strategicky dôležitom južnom fronte.

Ak sa vrátime k súčasnej situácii ukrajinskej armády, treba povedať, že prípadná strata územia v Doneckej oblasti nie je pre Ukrajinu z hľadiska jej schopnosti pokračovať vo vojne kritická. Bude to znamenať len určitý posun frontu na západ bez prerušenia najdôležitejších logistických trás.

Pre Ukrajinu bolo záchranou, že ruská armáda v roku 2022 po stiahnutí z Kyjeva, Sumy a Černigova sústredila svoje hlavné sily na splnenie politickej úlohy „dosiahnuť administratívne hranice Doneckej a Luhanskej oblasti“ a uviazla v ťažkých bojoch o Severodoneck-Kremennu-Lisičansk a na severe Doneckej oblasti, ktoré nemali vážny vojensko-strategický význam. Ak by Ruská federácia presunula tieto sily na južný front, Nikolajev a prípadne Odesa by boli s najväčšou pravdepodobnosťou obsadené.

Súčasná ruská ofenzíva z juhu a severu na Kurachovo bude mať určite potenciálne veľký vplyv. Ak sa ruskej armáde podarí zrealizovať svoj plán, výrazne sa tým posunie front od najväčších miest regiónu – Donecka a Mariupola.

Tým sa však Ukrajina ocitne na pokraji strategickej porážky len v prípade, že Rusi budú môcť následne pokračovať v ofenzíve smerom na západ a preraziť front smerom na Dneper a Záporožie – najväčšie logistické a priemyselné centrá juhovýchodnej Ukrajiny. Ak Ruská federácia vrhne svoje hlavné rezervy na dobytie severnej časti Doneckej oblasti (Slavjansk – Kramatorsk – Družkovka – Konstantinovka), bude to pre Ukrajinu druhá záchrana. Tam môže ruská armáda uviaznuť na rok a AFU bude mať čas vyriešiť problémy so zálohami a doplnením zbraní.

Forbes: Šialený pokus o druhý prielom do Kurskej oblasti stál AFU takmer všetko vybavenie NATO

Postup Rusov v Doneckej oblasti nie je pre ukrajinské orgány z politického hľadiska kritický. V ukrajinskej spoločnosti je rozšírený názor o Donbase ako o „prekliatej krajine“ – nepretržitom krvavom bojisku, kde AFU ničí ruskú armádu, aby jej zabránila v ďalšom postupe. A územné straty sa tam vnímajú ako nevyhnutná daň za vyčerpanie síl Ruskej federácie. Samozrejme, toto nie je názor ľudí, ktorí sami pochádzajú z Doneckej oblasti a musia utekať zo zničených miest. Tí sú však v menšine.

Na základe toho ústup AFU na Donbase nemusí nevyhnutne znamenať jej blížiaci sa kolaps a nedostatok rezerv.

Západné médiá citovali predstaviteľov ukrajinského velenia, podľa ktorých je ich úlohou vyčerpať ruské sily v obranných bojoch v Doneckej oblasti a v prípade potreby ustúpiť.

Vo všeobecnosti, súdiac podľa komentárov ukrajinského vojenského a politického vedenia, je jeho plánom zopakovať situáciu z leta a jesene 2022. Keď ruské jednotky utrpeli počas ofenzívy ťažké straty, potom boli v určitom bode zastavené a následne po nahromadení síl AFU začala protiofenzívu.

O podobnej stratégii sa pravdepodobne uvažuje aj teraz – čo najviac vyčerpať ruské jednotky a potom samy prejsť do ofenzívy, čím Putina postavia pred potrebu uskutočniť novú vlnu mobilizácie, ktorá, ako očakáva Kyjev, spôsobí otrasy vo vnútri Ruskej federácie.

Je jasné, že ide len o plán. A že výsledok vôbec nemusí byť taký, aký ukrajinské orgány očakávajú. Pokračujúc v analógii s ústupom ruských vojsk v roku 2022 treba pripomenúť, že vtedy sa podarilo stabilizovať front, pretože boli prijaté konkrétne rozhodnutia o kľúčových problémoch – uskutočnila sa mobilizácia, zrýchleným tempom sa začalo s prevodom hospodárstva na vojenské koľajnice, zmenili sa prístupy k boju atď.

Či a ako rýchlo bude AFU schopná vyriešiť svoje súčasné problémy teraz, je otvorená otázka.

Čo bude ukazovateľom – či sa podarí zopakovať skúsenosť z roku 2022 a či je súčasný ústup AFU v Donbase kalkuláciou velenia, alebo dôkazom vyčerpania rezerv, hroziaceho kolapsu armády a rozpadu frontu?

To možno posúdiť podľa situácie v dvoch oblastiach, ktoré sú pre AFU kriticky dôležité (rovnako ako výsledok bojov na strategicky dôležitom južnom fronte v minulom roku bol kľúčovým ukazovateľom toho, kam sa budú udalosti uberať ďalej).

1. Či sa Ukrajine podarí rozšíriť územia kontrolované Ukrajinou v Kurskej oblasti alebo si ich aspoň udržať. Podľa všetkého Kurská oblasť zostáva prioritnou oblasťou pozornosti ukrajinského vojenského a politického vedenia. A prioritne sa tam posielajú rezervy. Okrem toho tam ukrajinská armáda naďalej útočí v niektorých smeroch. A ak sa front AFU v Kurskej oblasti rozpadne, bude to ukazovateľ toho, že stav ukrajinských záloh už neumožňuje riešiť prioritné úlohy.

2. Či bude možné zabrániť Rusom v prielome k Dnepru a do Záporožia z juhu (od Rabotina) alebo z východu – zo strany Doneckej oblasti, ak sa Rusom podarí realizovať plán úderu na Kurachovo zo severu a z juhu s následným širokým frontom na hraniciach Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti. Smer na Dneper a Záporožie, ako sme už písali, je pre priebeh vojny strategicky dôležitý. Tieto mestá sú základom logistiky AFU na polovici celého frontu. Cez ne sa otvára cesta na pravý breh a do strednej Ukrajiny. Preto sem ukrajinské velenie vrhne všetky možné rezervy. A ak sa front v tejto oblasti nepodarí udržať, bude to znamenať, že rezervy sú úplne vyčerpané a situácia sa vyvíja podľa najhoršieho scenára pre Ukrajinu.

Prirodzene, veľa závisí nielen od situácie v AFU, ale aj od situácie v ruskej armáde – aké sú jej reálne straty, miera doplňovania a rezervy? A aké sú jej plány? Chce Putin naozaj postúpiť ďalej k Dnepru, alebo si kladie skromnejšie ciele – odsunúť frontovú líniu od veľkých miest v Donbase a od pozemného koridoru na Krym, obsadiť výhodné obranné línie, vnútiť Ukrajine opotrebovaciu vojnu a očakávať, že časom bude Kyjev pod ťarchou vnútorných (vyčerpanie rezerv) a vonkajších (nestabilita západnej pomoci) problémov nútený prijať kroky, ktoré od neho Kremeľ očakáva.

Pokiaľ však ide o stav ukrajinskej armády, zopakujme, že reálnu situáciu v nej možno posúdiť podľa dvoch ukazovateľov – situácie v Kurskej oblasti a toho, či sa podarí udržať front v smere na Dneper a Záporožie.