Môj profil 
Predplatné
„Ja som presvedčený o tom, aj na základe mojich skúseností z práce z NATO, že NATO o tom informované bolo a vedeli, že sa bude niečo chystať. Dokonca to bolo koordinované, si dovolím povedať,“ uviedol v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút dvanásť tieňový minister obrany za hnutie OĽaNO Jaroslav Naď, ktorý v minulosti pôsobil ako vedúci sekcie obrany v Stálej delegácii Slovenska pri NATO.
„Ja som tam pracoval, ja to poznám veľmi dobre. Akákoľvek informácia príde do NATO, sú o nej informované všetky členské štáty,“ hovorí Naď. Lenže ak sú jeho tvrdenia pravdivé, vyplýva z nich celý rad závažných dôsledkov. Niektoré z nich spomenul priamo v reakcii na Naďovo vyjadrenie poslanec Národnej rady Jaroslav Paška, podpredseda SNS, keď upozornil na skutočnosť, že zmluvné strany NATO (platí to pre SR aj pre USA) sú zaviazané riešiť spory mierovo, bez použitia sily:
„Toto všetko Spojené štáty týmto krokom porušili aj vo vzťahu k nám, samozrejme vo vzťahu k Iraku, aj vo vzťahu k medzinárodnému spoločenstvu. Takže, keď hovoríme o tom, že boli informovaní v centrále NATO, ak boli informovaní, mali pozastaviť túto akciu z operačného strediska. A nemali to nechať bežať ďalej.“
Z toho však vyplývajú ďalšie veci. Ak jedného dňa budú súdení páchatelia tohto zločinu voči medzinárodnému právu, potom budú spolupáchateľmi všetci, ktorí o tom vedeli a nič neurobili, aby zločinu zabránili.
A je tu ešte jedna vec. Občania sa oprávnene môžu pýtať: ak predstavitelia štátu dostali informáciu, že USA chystajú na území Iraku útok na vysokého predstaviteľa republiky Irán, či urobili potrebné kroky pre bezpečnosť našich inštruktorov tam pôsobiacich. Oni totiž boli povinní okamžite konať, ak mali informáciu o akcii, ktorá sama osebe – a teraz nezávisle na tom, že išlo o sprostý teroristický atentát v štýle Islamského štátu, alebo by išlo o legitímnu vojenskú operáciu – jednoznačne zvýšila nebezpečenstvo vypuknutia horúceho vojenského konfliktu v regióne.
Nakoniec sa síce nikomu z našich občanov nič nestalo, lenže to dopredu nikto nemohol vedieť – je nad slnko jasnejšie, že naši vojaci ako zástupcovia NATO, ktoré v tej chvíli spáchalo medzinárodný zločin, v tom čase boli reálne ohrození na živote.
Otázka je, kto všetko o tom dopredu vedel. Podľa Naďa musel byť informovaný slovenský veľvyslanec pri NATO Radovan Javorčík, ale otázka je, či túto informáciu posunul aj ďalej, najvyšším predstaviteľom štátu: prezidentke a najvyššej veliteľke ozbrojených síl SR Zuzane Čaputovej, predsedovi vlády Petrovi Pellegrinimu, predsedovi Národnej rady Andrejovi Dankovi, ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi, či ministrovi obrany Petrovi Gajdošovi.
Paška tvrdí: „Ja vás ubezpečujem, že pán premiér Pellegrini o tom nevedel. Možno, ak o tom vedel pán Javorčík v Bruseli a nedal echo na Slovensko, tak sa veľmi zmýlil, že si nesplnil povinnosť, že o tom treba okamžite informovať, pretože v čase, keď sa uskutočnilo toto podujatie, už mohla sedieť Bezpečnostná rada a mohla riešiť, ako sa naši vojaci budú správať po tomto útoku. Takže, ak je nejaká koordinácia v rámci NATO a nebola prenesená na vládu a na naše bezpečnostné zložky, tak je to zlyhaním.“
Naše pluralitné masmédiá to nekomentujú. Možno si to ani nevšimli. Možné spolupáchateľstvo medzinárodného zločinu najvyššími ústavnými činiteľmi SR na čele s prezidentkou Čaputovou a vedomé ohrozenie životov našich vojakov je pre nich, popri Kočneriáde či Mazurkiáde, zrejme nepodstatným, zanedbateľným detailom…
Ivan Lehotský
.JPG)
