Môj profil 
Predplatné
Martina Landergott k tejto smutnej udalosti na svojom facebooku napísala:
Priatelia, je mi to veľmi ľúto, Terezka Tereza Spencerova bola dnes ráno nájdená mŕtva, zrejme srdce, s ktorým mala dlhodobo ťažkosti. Mala pokojný výraz na tvári, akoby spala. Včera zomrela doma okolo 22:00 pri cigarete v posteli so svojou milovanou sučkou Chelsie a mačičkou Litle Feliz, myslím, že si to objednala pekne ale priskoro.. Terka bola zábavná, niekedy aj vášnivé diskutérka o geopolitickej situácii vo svete, bola aj, múdra, vášnivá, rebelka a pritom citlivá. Patrila medzi tých novinárov, ktorí nesedeli v hoteli v bufete ale išli do mesta a zisťovali v miestnych uliciach od ľudí aká je situácia a nie vždy to bolo bezpečné. Práve preto sa stala prvou českou novinárkou v roku 2015, ktorú vypočul sýrsky prezident Bashar Assad. Často práve ona prinášala najaktuálnejšie informácie o tom, čo sa naozaj deje, na Blízkom východe, kde sa cítila ako vo svojom druhom domove, pričom tam plánovala aj žiť. Asi pred 14 dňami sme mali jednu z vášnivých debát o migrantoch, nakoniec sme sa obe smiali, pochopili, objali a rešpektovali, pretože Terezka si vážila priateľov, rovnako ako ja. Sama o tom hovorila, že videla veľa, ale čo ju najviac dostalo, bol jeden zadržiavací tábor pred rokmi a že nikdy nepochopí, čo sme my za ľudia. Hovorila o tom, ako sa tam v jednom z táborov, do ktorých ľudia utiekli pred vojnou, cítila ako v ríši mŕtvych. Väčšina niekoho stratila a bála sa, že si po nich prídu. Dotkli sa jej ženy, ktoré prišli o deti a mužov, zostali samé a objala deti, ktoré prišli o rodiny. Ako sa pritúlili videla, že nemali skoro žiadne oblečenie, ležali v noci na zemi na kartónoch papiera, aby boli v teple. A potom sa niekto spoza stola s teplou večerou rozhodol zabrániť doraziť humanitárnej pomoci na miesto. Hovorila o tom, ako sa cítila, keď odchádzala polonahá snehom, pretože jej vypršali víza. Srdce ju bolelo z toho, aký je svet. Dúfam, že príde tam kde je doma a že sa tam raz všetci stretneme a neskôr sa porozprávame.. Tereza, prajem ti rovnú cestu a svetlo na ceste domov.
Tereza Spencerová
Narodila sa v roku 1965. študovala žurnalistiku na Karlovej univerzite Po sedem rokov pôsobila v zahraničnej redakcii Českej tlačovej kancelárie (ČTK), okrem iného bola spravodajcom ČTK pre Blízky východ v Egypte. Potom pracovala v Reader ‘ s Digest Selection. Písala stĺpčeky pre časopis Reflex. V rokoch 2003-2005 bola redaktorkou týždenníka Mladý svet. Bola tiež redaktorkou časopisu MF Plus, v rokoch 2013-2016 písala aj pre časopis People and Country.
Od júna 2009 pôsobila ako redaktorka, komentátorka a redaktorka v Literárnych novinách. Tie opustila v polovici októbra 2018. Odvtedy poznáme jej rannú kávu, ku ktorej vstávala každý deň o piatej a “sliedila” niekoľko hodín po správach z celého sveta, aby nám priniesla najnovšie info, bez ohľadu na to či bola len doma alebo na cestách.
V roku 2016 dostala cenu Krameria, ktorú vyhlásila Asociácia nezávislých médií (ANM).
Súkromný život a aktivizmus
Z prelomu 80. a 90. rokov má syna. V roku 1998 absolvovala operatívnu zmenu pohlavia.
V roku 1998 sa narodila prvá oficiálna organizácia svojho druhu vo východnej Európe pri zrode občianskeho združenia Transfórum. Andrea Majstorovič v roku 2003 natočila epizódu z dokumentárneho cyklu Febio spoveď – spoveď matky, ktorá bola otcom.
Literárne práce
Spencer, Theresa: Som kufor! (2000)[
Feinberg, Leslie: Sexuálne lovky (G plus G, 2000, preklad)
PS: Čítala som knihu “Som tranža” a bola veľmi zaujímavá, dozvedela som sa veľa zaujímavých vecí Bc. o rozvoji prístupu spoločnosti k transrodovým ľuďom naprieč kultúrami a osobných pocitoch Terezky. Knihu vrelo odporúčam, je veľmi dobrá, dobre napísaná a otvára oči čo sa týka tejto menšiny.
Pekný výlet domov Tereza 
.JPG)
