Desivá predpoveď o tom, ako rýchlo technológia predbehne človeka

Vedúci pracovník spoločnosti Google odhalil desivo rýchle tempo vývoja umelej inteligencie a predpovedá, že umelá inteligencia bude mať v priebehu nasledujúceho desaťročia všetky schopnosti, ktoré majú ľudia informuje Daily Mail

HS / IBA

28. 04. 2025 | Zaujímavosti | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto / Foto: Pixabay

▶ ❚❚ ↻

Demis Hassabis, generálny riaditeľ spoločnosti DeepMind v Googli, sa v nedeľnej epizóde relácie 60 Minutes (americká televízna publicistická relácia vysielaná na stanici CBS) podelil o svoje presvedčenie, že vedci sú na dobrej ceste vytvoriť Všeobecnú umelú inteligenciu (Artificial General Intelligence AGI) v priebehu nasledujúcich piatich až desiatich rokov. AGI označuje umelú inteligenciu so softvérom, ktorý sa vyrovná kognitívnym schopnostiam človeka.

Ide o hypotetickú fázu vývoja umelej inteligencie, pretože v súčasnosti dokáže technológia čerpať len z existujúceho obsahu a nemá dostatočnú zvedavosť ani predstavivosť na vytváranie nových konceptov ako ľudia.

Hassabis sa však domnieva, že AGI je na najlepšej ceste stať sa „súčasťou“ nášho každodenného života do roku 2035. „Budeme mať systém, ktorý bude skutočne rozumieť všetkému okolo vás veľmi jemným a hlbokým spôsobom,“ povedal Hassabis moderátorovi relácie 60 Minutes Scottovi Pelleymu.

Hassabis uviedol, že očakáva, že do roku 2035 bude mať umelá inteligencia rovnaké schopnosti ako ľudia, a predpokladá „prelom v robotike,“ keď roboty začnú napodobňovať ľudskú činnosť.

Odborník na umelú inteligenciu uviedol, že dnešná technológia ešte nedosiahla „vedomie“, a prezradil, že je možné, že roboty s umelou inteligenciou si nakoniec vyvinú sebauvedomenie. Dodal, že ak sa stroj stane sebauvedomelým, pre ľudí môže byť ťažké ho okamžite rozpoznať. „V prípade strojov, ktoré fungujú na báze kremíka, aj keď budú vykazovať rovnaké správanie a aj keď budú hovoriť rovnaké veci, nemusí to nevyhnutne znamenať, že tento pocit vedomia, ktorý máme my, bude rovnaký ako u nich,“ dodal Hassabis.

Napriek spoločenskému strachu z pokroku umelej inteligencie má Hassabis optimistický pohľad na budúcnosť. Minulý rok získal Nobelovu cenu za chémiu za prácu na návrhu AlphaFold, nástroja umelej inteligencie, ktorý predpovedá štruktúru proteínov. „Proteíny sú základnými stavebnými prvkami života,“ vyhlásil Hassabis v rozhovore pre 60 Minutes. Štruktúry bielkovín sú však také zložité, že vedci poznajú menej ako jedno percento štruktúr. Mapovanie týchto štruktúr trvalo vedcom zvyčajne roky – až doteraz. AlphaFold dokázal za jeden rok zmapovať 200 miliónov proteínových štruktúr.

Hassabis povedal, že táto technológia môže rýchlo urýchliť vývoj liekov. Prezradil, že s pomocou umelej inteligencie môžu vedci jedného dňa vyliečiť všetky choroby. „Myslím si, že je to na dosah, možno v priebehu najbližších desiatich rokov. Nevidím dôvod, prečo nie,“ dodal Hassabis.

Hassabisova revolučná práca so spoločnosťou DeepMind mu vyniesla miesto v rebríčku 100 najvplyvnejších ľudí roka 2025 časopisu Time. Pre Time povedal, že ak budú jeho modely umelej inteligencie naďalej napredovať, bude to znamenať koniec ľudských chorôb a klimatickej krízy. „Myslím si, že niektoré z najväčších problémov, ktorým dnes ako spoločnosť čelíme, či už ide o klímu alebo choroby, pomôže vyriešiť umelá inteligencia,“ povedal Hassabis pre publikáciu.

Veľmi by som sa obával o dnešnú spoločnosť, keby som nevedel, že sa blíži niečo také transformačné, ako je umelá inteligencia. Priznal však, že svet umelej inteligencie môže spôsobiť deštrukciu, najmä ak sa nedosiahne medzinárodná spolupráca.

Pre Time uviedol, že modely umelej inteligencie je potrebné testovať z hľadiska nebezpečných schopností a zaviesť právne záruky, aby sa zabránilo tomu, že sa táto technológia dostane do nesprávnych rúk. Hassabis dodal, že je tiež „mimoriadne ťažké“ monitorovať pokrok v oblasti umelej inteligencie, aby sa zabránilo tomu, že systémy začnú konať autonómne.

Iní odborníci na umelú inteligenciu ponúkli pesimistickejší pohľad na budúcnosť, pričom počítačový vedec Geoffrey Hinton predpovedá, že umelá inteligencia vyhladí ľudskú rasu. Hinton je známy ako „krstný otec umelej inteligencie,“ pretože vytvoril základy strojového učenia. Bol nositeľom Nobelovej ceny za fyziku, ale nedávno odstúpil zo svojej práce v spoločnosti Google z obáv, že pokrok v oblasti umelej inteligencie sa uberá nebezpečným smerom.

„Situácia, v ktorej sa teraz nachádzame, je taká, že väčšina odborníkov v tejto oblasti si myslí, že niekedy, pravdepodobne v priebehu nasledujúcich 20 rokov, vyvinieme umelú inteligenciu, ktorá bude inteligentnejšia ako ľudia,“ prezradil Hinton v rozhovore pre BBC. „A to je veľmi desivá myšlienka,“ dodal.

Hinton uviedol, že to, či umelá inteligencia v budúcnosti pomôže alebo uškodí spoločnosti, závisí od toho, ako ju vláda bude regulovať. „Potrebujeme regulácie, aby sme zabránili ľuďom využívať ju na zlé veci, a zdá sa, že v súčasnosti nemáme takéto politické systémy,“ vysvetlil.

Zakladateľ spoločnosti Microsoft Bill Gates vyjadril podobné obavy v nedávnom rozhovore s Jimmym Fallonom. „Páči sa mi spôsob, akým bude poháňať inovácie vpred, ale myslím si, že je trochu neznáme, či ju budeme schopní formovať. A tak sa ľudia oprávnene tvária „wow, to je trochu desivé.“ Je to úplne nové územie,“ vysvetlil.

Prečítajte si tiež:

Tagy: AGI, umelá inteligencia, vývoj

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

USA požadujú, aby sa na Ukrajine už v lete konali nové voľby, ale Zelenskyj nesúhlasí bez bezpečnostných záruk.

„Zelenskyj tvrdí, že tieto bezpečnostné záruky musia byť zabezpečené, kým bude môcť zvážiť ďalšiu požiadavku Ameriky – požiadavku USA na uskutočnenie všeobecných volieb na Ukrajine do leta,“ píše BBC, ktorá urobila rozhovor s prezidentom Ukrajiny.

Zároveň sa ešte nerozhodol, či bude opäť kandidovať.