Bratislava 26. novembra 2019 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:SITA-Marko Erd)
Lídrom kandidačnej listiny Demokratickej strany (DS) do nadchádzajúcich parlamentných volieb bude nezaradený poslanec a podpredseda strany Jozef Rajtár. Ten do strany vstúpil po tom, ako spolu s ďalšími poslancami okolo Ľubomíra Galka, Jany Kiššovej a Natálie Blahovej opustil SaS. Doterajšia avizovaná líderka Jana Kiššová v parlamentných voľbách kandidovať nebude
“V DS si veľmi želáme v roku 2020 víťazstvo skutočnej zmeny. Chceme, aby došlo naozaj k zmene pomerov, aby štát prestala riadiť mafia a oligarchia,” skonštatoval Rajtár na utorkovej tlačovej konferencii. Predseda DS Michal Kravčík dodal, že sa aj v súvislosti s voľbami a kandidatúrou strany rozhodujú zodpovedne a v prospech občanov.
Člen DS Ľubomír Galko zároveň priblížil, že doteraz sa v rokovaniach s opozičnými stranami najďalej dostali s hnutím OĽaNO a jeho lídrom Igorom Matovičom. Ten im podľa Galkových slov ponúkol 15 miest na kandidátke OĽaNO. Zdôraznil, že podmienkou ponuky bolo, že na kandidátnej listine nebudú za DS Blahová, Rajtár a Galko.
Galko považuje túto podmienku za iracionálnu, rozhodnúť podľa neho majú voliči. Avizoval preto ponuku lídrovi OĽaNO, že ak by mu dal miesto na kandidátke a vo voľbách nezíska 15.000 preferenčných hlasov, neprevezme si mandát. Matovičovi tiež DS medzi 15 menami ponúkne napríklad aj Ondreja Janíčka, ktorý je jednou z osobností kandidátky DS.
Galko podľa svojich slov verí, že k dohode s OĽaNO dôjde. “Sme pripravení naďalej rokovať o tom, aby sme našli nejaké prijateľné riešenie,” skonštatoval s tým, že DS stačí jedno zvoliteľné miesto pre Kravčíka.
Kiššová Pre TASR potvrdila, že nebude v parlamentných voľbách kandidovať. Priblížila, že má na to svoje osobné dôvody. Napokon nebude podľa svojich slov kandidovať za žiaden politický subjekt.
Galko v tejto súvislosti dodal, že hoci sa rozhodla nekandidovať z osobných dôvodov, naďalej ostáva podpredsedníčkou DS.
Voľby do Národnej rady budú 29. februára 2020. Kampaň sa už začala. Politické strany a hnutia musia podať kandidačnú listinu do 1. decembra 2019.
Matovič k rokovaniu s DS
Líder OĽaNO Igor Matovič k rokovaniam s DS poznamenal, že k získaniu jedného mandátu je potrebné získať 0,6% hlasov vo voľbách. Agentúra Focus už po oznámení, že oddídenci z SaS vstúpili do DS, namerala podporu DS 0,3% hlasov z rozhodnutých voličov.
No aj napriek negatívnym číslam ponúkol ako líder strany DS dve zvoliteľné miesta na kandidátke – pre predsedu DS Michala Kravčíka a líderku Janu Kiššovú a ďalších 13 neexponovaných mien.
„To znamená, že sme ponúkli 2 mandáty, na ktoré je potrebné získať 1,2% hlasov. Inak povedané – ponúkli sme 4-krát viac mandátov, ako sú momentálne preferencie DS. (príchod DS na našu kandidátku nie je automaticky čístý plus = nejakých voličov so sebou prinesú, niektorí ľudia nás nebudú kvôli nim voliť – napriek tomu sme vyhodnotili ich prínos ako plus),“ napísal Matovič na sociálnej sieti.
DS však OĽaNO-u ponúkla protinávrh v podobe kandidátov: Blahová, Galko, Rajtár a 12 ďalších neexponovaných mien.
Ponuka DS bez Kiššovej pre Matoviča ale znamená, že si musí vybrať z ľudí, ktorí sú v najväčšom konflikte s jeho blízkym partnerom, stranou SaS.
„Babo raď. Aj v živote, aj v politike sa stáva, že chcete niekomu pomôcť a potom miesto vďaky, dostanete vynadané, že ste ten najhorší zo zlých. Trochu sa obávam, že to môže nakoniec dopadnúť aj teraz obdobne. Nevadí, urobili sme všetko, čo sme urobiť mohli, aby hlasy dedmokratických voličov neprepadli (ako jediní sme sa boli ochotní s nimi baviť),“ skonštatoval.
V závere Matovič dodáva, že najväčšie obavy mám z toho, že ak DS pôjde do volieb sama, budeme svedkami bratovražedného zápasu medzi DS a SAS, ktorý povedie iba k tomu, že ani jeden z nich sa nakoniec nedostane do parlamentu.