Bratislava 8. januára 2023 (HSP/Foto:Twitter)
De-dolarizácia globálneho ropného priemyslu je v plazivej fáze, píše Alex Kimani pre Oil Price. Takéto veci sa nedejú rýchlo, ale odhodlane a postupne, čo nie celkom zapadá do dnešnej hry médií na titulky, ktoré berú do úvahy len okamžitý vývoj. Ale deje sa to a na základe súčasného a blízkeho a strednodobého geopolitického vývoja sa príliv a odliv nezvráti. Zoltán Pozsar z Credit Suisse nedávno klientov v podstate varoval, že de-dolarizácia globálneho ropného priemyslu je v plnom prúde – aj keď odtiaľto nevidíme konečný koniec hry
A všetko sa to, samozrejme, týka Číny. Pozsar pre nás urobil matematiku OPEC:
Približne 40 % dokázaných zásob ropy patriacich členom OPEC+ vlastní Rusko, Irán a Venezuela – všetci títo členovia predávajú Číne s veľkými zľavami a všetci títo členovia sú na palube pekinského plánu petro-yuan.
Krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) – predovšetkým Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty – predstavujú ďalších 40 % preukázaných ropných rezerv a čoraz viac sa prispôsobujú Číne.
Zvyšných 20 % je tiež dostupných Číne a Čína je už teraz najväčším dovozcom ropy na svete.
To všetko znamená, že de-dolarizácia pochoduje v rytme pomerne stabilného bubna. Pokiaľ ide o svetový obchod, na jüan pripadá približne 2,7 % zúčtovania, zatiaľ čo na dolár 41 %. To sú čísla, ktoré nabádajú k tomu, aby nový trend okamžitého uspokojenia naznačoval, že nejde o bezprostrednú hrozbu pre dolár. Mýlia sa. Najväčšie hrozby si vyžadujú značný časový odstup. Od tejto chvíle bude tempo naberať na obrátkach.
Čína a Krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC)
Ako uviedol portál Oilprice.com začiatkom decembra, čínsky prezident Si Ťin-pching sa zaviazal zintenzívniť úsilie o podporu používania jüanu v energetických obchodoch a na summite v hlavnom meste Saudskej Arábie navrhol, aby krajiny GCC v plnej miere využívali Šanghajskú burzu ropy a zemného plynu na realizáciu svojich obchodných vyrovnaní v jüanoch.
Rok, ktorý sme práve ukončili, by sa mal považovať za rok, v ktorom sa petrojuan skutočne presadil, keďže Čína si razí cestu čoraz väčšieho nákupu ropy a zemného plynu z miest, ktoré sú priateľské k petrojuanu. Ruská vojna na Ukrajine a reakcia Západu na sankcie pôsobili len ako ďalší katalyzátor.
V poznámke pre klientov, ktorú priniesol denník Irish Times, Pozsar varuje: “Čína chce prepísať pravidlá globálneho trhu s energiou” a urobí to tak, že najprv odstráni dolár z obežnej dráhy krajín BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), ktoré boli postihnuté “zbrojením” dolárových devízových rezerv, ktoré malo potrestať Rusko a zabrániť Putinovi naplniť jeho vojnovú pokladnicu.
To, čo sa tu stalo, je okno obrovskej príležitosti pre Peking, ktorý teraz povedal krajinám Perzského zálivu, že sú absolútne zaručenými odberateľmi ropy a zemného plynu za platbu v jüanoch, pričom Si prisľúbil, že “bude dôsledne a vo veľkom dovážať ropu (a zemný plyn) z krajín Perzského zálivu”.
Siova cesta do Saudskej Arábie začiatkom decembra sa týkala práve jüanov. Bol to rozhodujúci moment pre petrojuan. Bolo to pozvanie, ktoré bolo dobre prijaté. Čína a Saudská Arábia počas návštevy podpísali obchodné dohody v hodnote viac ako 30 miliárd USD. To je 30 miliárd dolárov v podobe pákového efektu, ktorý len pomôže ďalej podporovať plán petro-yuan.
Viac ako 25 % čínskeho dovozu ropy pochádza zo Saudskej Arábie a zdá sa nevyhnutné, že GCC postupne prijme petro-yuan, aj keď na tejto ceste bude veľa prekážok kvôli ich vystaveniu západnému financovaniu.
To, na čo sa západné mysle spoliehajú – a to doslova – je skutočnosť, že len Čína má v amerických štátnych dlhopisoch 1 bilión dolárov. A pokiaľ ide o Saudov, tí sú skutočne naviazaní na západný finančný systém a petrodolár. Odpútanie rijálu od dolára, hoci sa o ňom diskutuje veľmi potichu (len z čisto výskumného hľadiska), by bolo pre kráľovstvo dosť dramatickým šokom – takým, ktorý korunný princ pravdepodobne nebude ochotný riskovať ešte veľmi dlho. Bude však aktívne rokovať o obchodoch s ropou s Čínou v jüanoch.
Čínsky cieľ je oveľa trpezlivejší, než si dokáže predstaviť akýkoľvek západný rozum. Ide o to, aby sa dolár pomaly vytrácal z trónu na trhoch s ropou a komoditami a ako rezervná mena. Práve o to ide v Brics a Šanghajskej organizácii spolupráce (ŠOS).
A s každým geopolitickým rozrušením na úrovni Ruska a Ukrajiny a s každým uťahovaním sankčných skrutiek zo strany Západu sa Peking dostáva o niečo ďalej v dosahovaní svojich cieľov v oblasti petro jenu.
Nebude žiadne oznámenie. Nebude žiadny hlasný hluk. Bude sa to diať postupne. Bude sa to diať veľmi pomaly. A Západ sa bude snažiť nájsť svoju oporu, keď v dlhodobejšej budúcnosti vznikne nový globálny energetický poriadok.