Desiatky tisíc ľudí sa chystali protestovať po celom Francúzsku

Ide už o štvrtý víkend demonštrácií v rade. Tie prichádzajú v čase, keď sa krajina blíži k prezidentským voľbám, ktoré sa uskutočnia o päť mesiacov a v ktorých krajná pravica vidí svoju doteraz najlepšiu šancu získať moc.

Úrady očakávali, že sa do protestov v celej krajine zapojí až 170 000 ľudí, z toho 60 000 v Paríži. Tieto demonštrácie nasledujú dva dni po masívnych protestoch odborov z 5. novembra, ktoré sprevádzali štrajky. V sobotu bolo do ulíc nasadených približne 70 000 príslušníkov bezpečnostných zložiek, pripravených rýchlo zasiahnuť. Dôvodom sú udalosti z 17. októbra, keď masové protesty prerástli do najhorších nepokojov, aké Francúzsko zažilo za posledné roky.

Hnutie „žltých viest“ – skupina, ktorej protesty otriasli pozíciou prezidenta Emmanuela Macrona už v prvých rokoch jeho vlády – však zvolalo konkurenčnú demonštráciu na Námestie svornosti (Place de la Concorde) v centre Paríža. To sa nachádza len na skok od Elyzejského paláca, sídla prezidenta, a od dolnej komory parlamentu. Úrady túto akciu zakázali a v sobotu ráno bola v okolí viditeľná silná prítomnosť polície, ktorej cieľom bolo zabrániť demonštrantom v priblížení sa k miestu.

Podľa reportérov agentúry AFP sa už začali protestné pochody v mestách ako Marseille na juhu, Bordeaux na juhozápade či Lille na severe krajiny. Výklady obchodov v Paríži a ďalších mestách boli medzitým opäť zabezpečené drevenými doskami, aby sa predišlo ich vyrabovaniu.

„Riziko je úplne rovnaké ako počas predchádzajúcich sobôt,“ uviedol minister vnútra Laurent Nuñez. Vyzval úrady, aby „nepoľavovali v ostražitosti vzhľadom na možný výskyt roztrieštenejších – či dokonca sporadických – incidentov, pri ktorých však intenzita násilia neklesne,“ vyhlásil.

Vlnu demonštrácií spustilo koncom septembra hnutie stredoškolákov, ktorých rozhorčili podmienky v ich školských zariadeniach. Títo mladí ľudia, ku ktorým sa pridali aj vysokoškoláci, zostávajú v centre protestov. Zásahy polície čelia kritike pre svoju neprimeranú tvrdosť; v súvislosti s obvineniami z brutality voči demonštrantom bolo začatých niekoľko desiatok interných vyšetrovaní.

Po viacerých prípadoch zjavnej policajnej brutality voči reportérom agentúry AFP, ktorí o protestoch informovali, táto medzinárodná tlačová agentúra v piatok vyzvala na zaistenie ochrany svojich novinárov. Vláda hľadá spôsoby riešenia situácie, no jej možnosti obmedzuje obrovský francúzsky štátny dlh, ktorý už teraz vyvoláva znepokojenie na trhoch.

Študentské a učiteľské organizácie vo Francúzsku vyzvali na ďalší štrajk, ktorý sa má konať v utorok. Cieľom je udržať tlak na vládu, aby zvýšila výdavky na školstvo. Podľa nich sú teraz „v silnejšej pozícii, zatiaľ čo vláda je v slabšej pozícii a začína ustupovať“.

Prieskumy verejnej mienky zároveň naznačujú, že favoritkou na zisk prezidentského kresla v roku 2027 je predstaviteľka krajnej pravice Marine Le Penová. Jej hlavným rivalom pritom v súčasnosti nie je nikto z Macronových bývalých spojencov zo stredu politického spektra, ale líder radikálnej ľavice Jean-Luc Mélenchon. Mélenchon mal neskôr v sobotu vystúpiť na zhromaždení.