Čo v skutočnosti riešili von der Leyenová a Mark Rutte uplynulý štvrtok

Stretnutie Ursuly von der Leyenovej a Marka Rutteho uplynulý štvrtok (17. apríla) v Bruseli nebolo len ďalším stretnutím o Ukrajine. V skutočnosti to bola diskusia o tom, ako transformovať európske hospodárstvo pre novú fázu zbrojenia, vyjadril sa Javier Villamor, autor článku TEC.

Predsedníčka Európskej komisie a generálny tajomník NATO sa totiž stretli v Rutteho súkromnej rezidencii, aby sa pripravili na atlantický summit v Ankare v júli. Hlavnou témou rozhovoru však bolo, ako zvýšiť priemyselnú obrannú výrobu v Európe a ako to urobiť rýchlo, respektíve „veľmi rýchlo“.

„Musíme viac investovať, viac vyrábať a robiť to rýchlejšie,“ zhrnula von der Leyenová po stretnutí. Rutte použil podobné slová a obhajoval oveľa užšiu koordináciu medzi EÚ a NATO s cieľom podporiť Ukrajinu a posilniť európsky vojenský priemysel.

Plán: Využiť automobilky

Kľúčovým bodom týchto vyhlásení je, že Európa zistila, že nemá dostatočné priemyselné kapacity na to, aby vydržala v dlhej vojne, doplnila arzenály a zároveň pokračovala v dodávkach zbraní na Ukrajinu. „Prekvapenie? Vôbec nie. Vojna trvá už štyri roky a všetko zostáva po starom,“ konštatuje Villamor.

Pripomína, že Európska únia roky budovala svoj ekonomický model na predpoklade, že Spojené štáty zaručujú bezpečnosť a že ťažký priemysel možno presunúť do zahraničia bez politických nákladov. Vojna na Ukrajine a neistota ohľadom amerického záväzku túto premisu rozbili. Komisia teraz odhaduje, že Európa bude musieť v najbližších rokoch zmobilizovať až 800 miliárd eur na zbrojenie a obnovu priemyselnej základne, ktorá do veľkej miery už neexistuje.

Preto sa v niekoľkých hlavných mestách začína spomínať možnosť, ktorá by sa ešte pred dvoma rokmi zdala nepredstaviteľná: využiť časť európskeho automobilového priemyslu na výrobu vojenskej techniky.

Nemecko je v tomto smere najďalej. Nemecká skupina Volkswagen skúma možnosť opätovného využitia závodu v Osnabrücku, ktorý je nečinný od poklesu predaja áut v Európe, na výrobu obrnených vozidiel a komponentov pre obranné systémy spolu so zbrojárskou spoločnosťou Rheinmetall.

Francúzsko skúma niečo podobné v súvislosti s Renaultom a sieťou dodávateľov automobilového priemyslu prepojených s francúzskym vojenským priemyslom.

Taliansko sa zameriava na spoločnosť Iveco a jej vojenskú divíziu.

Dokonca aj zmluvní výrobcovia, ako je fínska spoločnosť Valmet Automotive, sa už objavujú ako možné súčasti budúcej kontinentálnej „vojnovej ekonomiky“.

„Nejde o to, aby Volkswagen navrhol tank od nuly alebo aby Renault nahradil tradičný zbrojársky priemysel. Cieľom je využiť priemyselnú kapacitu, ktorá je v súčasnosti nevyužitá kvôli kríze európskeho automobilového priemyslu, a integrovať ju do výrobných reťazcov spoločností Rheinmetall, KNDS alebo BAE Systems,“ uvádza autor.

Nie je tajomstvom, že európsky automobilový priemysel prechádza jedným zo svojich najhorších období za posledné desaťročia. Násilný prechod na elektrické vozidlá, rastúce náklady na energiu a čínska konkurencia spôsobili, že závody pracujú pod kapacitou alebo im priamo hrozí zatvorenie.

Brusel v tom vidí politickú a ekonomickú príležitosť: zachrániť pracovné miesta v priemysle a zároveň zvýšiť vojenskú výrobu. „Áno, tá istá Komisia, ktorá roky presadzovala ekologickú transformáciu, ktorá oslabila časť európskeho ťažkého priemyslu, sa teraz musí vrátiť k tomuto priemyslu – aby vyrábala zbrane,“ zhrnul Villamor.

Najčastejšie uvádzaným príkladom v Bruseli je spoločnosť Rheinmetall. Táto nemecká firma už rokuje o dohodách s továrňami z automobilového a železničného sektora s cieľom urýchliť výrobu obrnených vozidiel Lynx, dielov pre tanky Leopard 2 a muníciu. Spoločnosť funguje ako most medzi tradičnými výrobcami zbraní a automobilovými závodmi s nevyužitou kapacitou.

Diskusia naberá na obrátkach

Diskusia sa neobmedzuje len na tanky. EÚ chce vyrábať viac munície, dronov, protivzdušných systémov, logistických vozidiel, radarov a elektronických komponentov. Veľká časť týchto produktov sa môže čiastočne vyrábať v závodoch, ktoré doteraz vyrábali osobné a nákladné automobily alebo automobilové komponenty.

V Bruseli sa už otvorene hovorí o novej európskej priemyselnej politike založenej na obrane. Súčasťou tejto stratégie je program SAFE, nové fondy na spoločné obstarávanie a flexibilizácia pravidiel týkajúcich sa deficitu pre vojenské výdavky. Komisia chce, aby sa aspoň veľká časť týchto prostriedkov minula v rámci Európy, a to aj na Ukrajine, čím by sa ukrajinský priemysel integroval do európskych výrobných reťazcov.

„Je zrejmé, že Európska únia chce prestať byť závislá od Washingtonu a začať si sama vyrábať materiál, ktorý potrebuje, ale táto ambícia naráža na zložitejšiu realitu. Európa zostáva rozdelená na desiatky národných priemyselných odvetví s rôznymi pravidlami, rôznymi záujmami a vládami, ktoré naďalej uvažujú v domácom meradle,“ poznamenal Villamor.

„Navyše, zbrojenie stojí peniaze. Veľa peňazí. A prichádza v čase, keď viaceré európske štáty zápasia s vysokými deficitmi, rekordným zadlžením a priemyslom oslabeným rokmi nízkeho rastu,“ dodal autor textu.

Prečítajte si tiež:

• Nemecký parlament schválil kontrakt pre obranného giganta Rheinmetall na dodávku útočných dronov
• Nemecký Volkswagen mení zameranie. Z automobilky sa stane výrobca zbrojného materiálu