So zavádzaním kurikulárnej reformy na základných školách boli upravené i legislatívne rámce prípravy učiteľov

Spresnili, že v nadväznosti na reformu bol upravený vysokoškolský zákon i opis študijného odboru učiteľstvo a pedagogické vedy, ktorý je záväzný pri tvorbe študijných programov. Novelou vysokoškolského zákona, ktorá nadobudla účinnosť od 25. apríla 2022, bola predefinovaná aprobácia tak, aby ju bolo možné získať pre celú vzdelávaciu oblasť. „Opis študijného odboru učiteľstvo a pedagogické vedy taktiež reflektoval na úpravu aprobácií a zdôraznil očakávania od prípravy učiteľov súvisiace s kurikulárnou reformou, napríklad rozvoj AI kompetencií budúcich učiteľov, rozvoj prierezových gramotností definovaných v novom kurikule, dôraz na aktivizujúce metódy výučby či využívanie princípov formatívneho hodnotenia,” doplnilo ministerstvo.

Okrem toho vznikli i nové študijné programy zamerané na vzdelávacie oblasti, za ostatné roky vysoké školy vytvorili v nadväznosti na kurikulárnu reformu viac než dve desiatky nových študijných programov. Ide napríklad o študijné programy pre oblasť človek a príroda či človek a spoločnosť. Tvorba predmetných programov je previazaná s finančnou podporou z Plánu obnovy.

„Ministerstvo tiež podporuje aplikovaný pedagogický výskum, ktorého cieľom je podporiť prepojenie medzi vysokými školami a praxou a poznatky aplikovať aj do výučby budúcich pedagógov. V roku 2025 bol vyhlásený centrálny rozvojový projekt „Evalvácia implementácie nového štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie v praxi zavádzajúcich škôl“ do ktorého je zapojených niekoľko fakúlt pripravujúcich učiteľov a ktorý skúma ako sa kurikulárna reforma implementuje v školách, ktoré vstúpili do jej postupného zavádzania už od školského roku 2024/2025 a 2025/2026,” uvádza rezort školstva.

Dodáva, že systematickým krokom je aj posilňovanie praktického vyučovania v učiteľských študijných programov. Cieľom je lepšie študentstvo pripraviť na nové nároky a očakávania od výučby. Nový vysokoškolský zákon tiež zaviedol minimálny povinný rozsah praxe počas štúdia, a to 250 hodín počas päťročného štúdia. Rovnako zaviedol aj inštitút fakultných škôl.

Kurikulárna reforma sa od 1. septembra 2026 rozšírila na všetky základné školy. Učiť podľa nej začali od prvého ročníka. Už dovtedy temer polovica ZŠ učila po novom, keďže sa za ostatné tri roky dobrovoľne zapojili do zavádzania nového štátneho vzdelávacieho programu. Pointou reformy je to, aby deti mali nielen vedomosti, ale vedeli ich aj prakticky aplikovať. Základom vzdelávania tak síce ostávajú vedomosti, no nový štátny vzdelávací program kladie väčší dôraz na ich pochopenie, prepájanie a praktické využitie.