Čo sa deje v pozadí? Zelenskyj by sa mal mať na pozore

Súvisia s aktivizáciou politických oponentov prezidenta Zelenského, ktorí boli od začiatku plnej vojny nútení odísť do tieňa, ale približne od októbra – novembra sa prudko “prebudili k životu”.

Napomohli tomu dva faktory.

Prvým bol neúspech ofenzívy AFU a celková zložitá situácia na fronte, ktorá ostro kontrastovala s prehnanými očakávaniami verejnosti, ktoré vytvárali samotné orgány.

Druhým bola Zelenského snaha začať prípravy na prezidentské voľby v marci 2024. Bankova tak dúfala, že sa jej podarí bez problémov opätovne zvoliť súčasného prezidenta na nové funkčné obdobie, kým bude jeho rating ešte vysoký, takže potom bude mať voľné ruky pre rôzne možnosti konania vrátane ukončenia vojny.

Zelenského odporcovia však vo voľbách videli jedinečnú šancu odstaviť ho od moci. Najmä preto, že už existoval potenciálny kandidát – Valerij Zalužnyj, šéf AFU, ktorého prípadná účasť vo voľbách dávala Zelenskému celkom reálnu možnosť voľby prehrať.

V takejto situácii sa prezident náhle stiahol a povedal, že “na voľby teraz nie je ten správny čas”.

Rozbehol sa však už zotrvačník obnoveného politického boja na Ukrajine. Svedčí o tom okrem iného aj rastúci počet kritických vyjadrení na adresu vlády, a to tak v ukrajinských, ako aj v zahraničných mediálnych zdrojoch (Bankova sa domnieva, že negatívne publikácie v západných médiách organizujú aj Zelenského oponenti v Kyjeve).

Možní nástupcovia Zelenského

Na prezidenta v súčasnosti útočí veľmi široká koalícia rôznorodých síl:

– Porošenko a jeho strana,
– skupiny a jednotlivci napojení na západné štruktúry a grantové organizácie,
– Kličko a niekoľko ďalších starostov, ktorí sú v rozpore s OP,
– Kolomojskij (prostredníctvom Dubinského a celej skupiny blogerov),
– Arestoviča, ktorý sa teraz snaží okolo seba zhromaždiť vlastný politický projekt,
– ďalšie samostatné skupiny nespokojných ľudí.

Nedá sa povedať, že by medzi sebou koordinovali svoju činnosť (vzťahy medzi nimi sú často mimoriadne napäté), ale majú jeden spoločný cieľ – čo najviac oslabiť Zelenského pozíciu, prinútiť ho “podeliť sa o moc”, prípadne ho o ňu v dlhodobom horizonte pripraviť.

Zalužnyj stojí bokom, hoci je kľúčovou postavou celého tohto príbehu. Otvorene nekritizuje Zelenského a nedeklaruje svoje plány angažovať sa v politike. Nepopiera však ani existenciu takýchto plánov. A práve vďaka tomu, že má rating dôvery porovnateľný s prezidentom (a podľa niektorých zdrojov dokonca vyšší), sa šéf AFU stáva osobou, okolo ktorej sa môžu kedykoľvek zjednotiť všetci tí, ktorí sú nespokojní so Zelenským.

Po Zalužnom sú druhým kľúčovým problémom prezidenta vzťahy so západnými spojencami.

Prezidentov tím preto teraz rieši dve hlavné úlohy – neutralizovať politické ambície Zalužného a udržať si podporu Západu (zabrániť situácii, v ktorej by sa vo Washingtone a európskych metropolách presadila koncepcia “je čas, aby Zelenskyj odišiel, pretože sa stáva problémom, nie riešením”).

Ak sa podarí realizovať tieto dve úlohy, všetky ostatné skupiny oponentov nebudú pre Zelenského veľmi nebezpečné a bude schopný udržať si kontrolu nad situáciou, pokiaľ nedôjde k rozsiahlym zlyhaniam na fronte.

Ak sa im nepodarí tieto úlohy splniť, politické turbulencie v krajine sa zrejme zintenzívnia.