Číž: na Ústavnom súde došlo k najnehoráznejšej veci, akú som v živote videl!

Bratislava 18. februára 2019 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Poslanec Národnej rady Miroslav Číž (Smer-SD) hovorí o bezprecedentnom pokuse sudcov Ústavného súdu urobiť z neho nástroj nekontrolovanej totalitnej moci. Ako sa tomu dá zabrániť?

Hlavné správy: Zmení sa situácia okolo voľby nových sudcov Ústavného súdu po voľbách prezidenta?

Číž: Ak sa uvidí, že nový prezident bude opäť taký, s ktorým sa nedá komunikovať, tak potom to už asi bude treba nechať tak, ale v tejto fáze musí byť snaha, aby sme mali pocit, že zatiaľ ešte stále väčšina národa má istý hodnotový systém a my chceme, aby tento mal priestor aj na Ústavnom súde.

Hlavné správy: Myslíte si, že by bol veľký problém, keby Ústavný súd nefungoval až do budúcoročných parlamentných volieb?

Číž: On de facto nefungoval tri roky, vzhľadom na to, že fungovali iba dva senáty. A ak plénum tvorí len sedem poslancov, tak aj rozhodnutia sú odvislé od toho, aké názorové niveau prítomní sudcovia majú. Predsa len, keď je Ústavný súd kompletný, možno od neho očakávať komplexnejšie rozhodnutia.

Hlavné správy: Tí deviati sudcovia, ktorí odchádzajú, boli pre Smer prijateľní?

Číž: To sú práve tie veci, o ktorých sa nehovorí. Pani Gajdošíková a pán Orosz sú kandidáti Smeru, ale kto sa pozrie bližšie na fungovanie Ústavného súdu, tak veľmi ľahko zistí, akým spôsobom reprezentovali stranu Smer: principiálne hlasovali proti všetkým návrhom, kde sa dalo predpokladať, aký má Smer záujem. Druhá vec, ktorá uniká novinárom, je tá, že došlo podľa mňa k najnehoráznejšej veci, akú som kedy videl: len preto, že mnohí zo sudcov odchádzajú na Najvyšší súd a tie previerky sú pre nich urážajúce, Ústavný súd začal pracovať s imaginárnym „jadrom ústavy“ a rozhodol, že návrh novely Ústavy je protiústavný! Toto je absolútny nonsens, ja som si nevedel predstaviť, že by sa takéto niečo vôbec mohlo stať. Ale všimnite si, ako je zrazu tichúčko okolo tohto momentu. Asi sa k tomuto ústavnému zákonu budeme musieť v parlamente vrátiť, a preto chcem vyzvať tých tridsaťsedem nešťastníkov, ktorí prichádzajú z Via Iuris a neviem ešte odkiaľ, nech vysvetlia svoj postoj.

Hlavné správy: Čo to spomínané rozhodnutie Ústavného súdu môže v praxi znamenať?

Číž: Zlikvidovali sme už princíp retroaktivity, keď sme hlasovali za zrušenie amnestií, a teraz to dostáva ďalší rozmer, keď Ústavný súd bude môcť o čomkoľvek v tomto štáte vyhlásiť, že je v rozpore s „jadrom ústavy“. Toto je neuveriteľný postup. Je tu nepochybná snaha ústavných sudcov rozširovať svoje kompetencie. A tu už neexistuje opravný prostriedok, takže je nesmierne dôležité, aby tí ľudia boli disciplinovaní a rešpektovali ducha ústavy, keďže prakticky sa voči ich rozhodnutiam už nedá robiť nič. Tu ak nepomôže tlak verejnosti, tak to môže dopadnúť veľmi zle.

Ivan Lehotský