Čínska armáda pochybuje o nových bojových lodiach, ktoré predstavil Trump

Čínska Ľudová oslobodenecká armáda považuje plánované nové bojové lode amerického námorníctva za mimoriadne drahé, technicky riskantné a vojensky zraniteľné. Napriek tomu pripúšťa, že tento návrh má aj niektoré výhody.

Vyplýva to z novej analýzy uverejnenej v „China National Defense News“, oficiálnych novinách Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. Tá sa zaoberá vojnovými loďami takzvanej „Triedy Trump“, ktoré americký prezident Donald Trump ohlásil 22. decembra 2025.

Zástancovia projektu od tejto lode očakávajú koncentrovanú bojovú silu, modernú špičkovú technológiu a veľké zásoby munície. Lode majú byť schopné pokračovať v boji aj v prípade, že budú dočasne operovať bez podpory. Plánovaný jadrový pohon má umožniť dlhé hliadkovanie bez dopĺňania paliva.

Čínsky vojenský denník tieto výhody nepopiera. Veľké lode by mohli „pokračovať v určitých bojových misiách aj v prípade narušenia komunikácie“. Okrem toho ich konštrukcia ponúka „lepšiu odolnosť voči poškodeniu ako malé alebo stredne veľké lode“. Menšie, rozptýlené platformy by naopak mohli byť príliš závislé na „stabilných dátových spojeniach“.

Napriek tomu je verdikt prísny. Podľa analýzy sa náklady na 15 bojových lodí, ktoré majú byť postavené v rokoch 2028 až 2056, odhadujú na 275 miliárd amerických dolárov (približne 236 miliárd eur). Len prvá loď by podľa toho stála 23,4 miliardy dolárov (približne 20 miliárd eur).

Prechodom z konvenčného pohonu na jadrový by sa náklady podľa toho zvýšili o 55 percent. Noviny označujú túto cenu za „nehoráznu“. V kalkulácii chýbajú navyše výdavky na „likvidáciu jadrového odpadu a zošrotovanie lode po vyradení z prevádzky“.

Pochybnosti o technike a stratégii

Ďalšie problémy vidí Čínska ľudová oslobodenecká armáda v oblasti techniky. Nedokončené návrhy a príliš nízka úroveň vyspelosti dôležitých systémov by mohli spôsobiť oneskorenia a dodatočné náklady. Hovorí sa o delách, hypersonických zbraniach a laseroch.

Noviny varujú pred prístupom typu: „Najprv postaviť platformu, vybavenie namontovať neskôr.“ To podľa nich zvyšuje riziká. Ako varovné príklady uvádzajú americké torpédoborce triedy Zumwalt a pobrežné bojové lode (LCS). V USA sú terčom kritiky kvôli vysokým nákladom, oneskoreniam a konštrukčným problémom.

Okrem toho existuje aj strategická námietka. Nová bojová loď sa odchyľuje od konceptu „Distributed Maritime Operations“, ktorý americké námorníctvo sledovalo v uplynulých rokoch. Za týmto konceptom stojí myšlienka rozložiť prieskum, velenie a údernú silu na mnoho jednotiek. Tak má zoskupenie zostať bojaschopné aj v prípade, že jednotlivé veľké lode vypadnú z prevádzky.

V Pekingu navyše rastú pochybnosti, či veľké nadvodné bojové lode v prípade krízy vôbec prežijú. Tiché ponorky, hypersonické rakety a roje dronov predstavujú vážne hrozby.

K tomu sa pridávajú problémy v amerických lodeniciach. Podľa informácií čínskych vojenských novín dosahuje meškanie v popredných lodeniciach v priemere päť rokov. Doba výstavby jednej lode sa predĺžila z približne piatich rokov na začiatku 21. storočia na dnešných približne jedenásť rokov. Výstavba bojových lodí s jadrovým pohonom by navyše mohla spomaliť výrobu lietadlových lodí a ponoriek. To by ovplyvnilo aj vojenskú rovnováhu v indopacifickom regióne.

Peking prejavuje záujem o vojnové lode s jadrovým pohonom

Čína sa touto témou zaoberá aj z vlastného záujmu. Podľa amerického odborného časopisu „Navy Times“ krajina sama prejavila záujem o nadvodné plavidlá s jadrovým pohonom a intenzívne sa zaoberá modernizovaným ruským bojovým krížnikom „Admirál Nachimov“.

Podľa toho je z pohľadu čínskych vojenských stratégov úvaha jednoduchá: prestížny projekt tohto rozsahu by mohol súperom vo Washingtone nakoniec viac uškodiť ako pomôcť.

Prečítajte si tiež:

• Trump nazval Španielsko „zničenou krajinou“
• Poľsko vyzvalo na “kontrolu” flotily spojenej s Ruskom v Baltskom mori