Trumpova globálna obchodná vojna pokračuje. EÚ vraj zaplatí vysokú cenu…

Takto to hodnotí francúzsky Les Echos. Podľa britského portálu BBC Donald Trump vyhlásil, že USA začnú vyšetrovanie voči Európskej únii, a pohrozil zavedením nových ciel v súvislosti s pokutami udelenými niektorým z najväčších amerických technologických spoločností. USA tak obnovili globálnu obchodnú vojnu, zablokovali už dosiahnutú dohodu a začali špeciálne vyšetrovanie s cieľom zaviesť prísne clá na európske tovary. Americkí IT-giganti už niekoľko mesiacov presviedčajú Trumpa, aby prinútil Európu zmierniť dane a oslabiť reguláciu, ktoré obmedzujú ich podnikanie a ten pred novembrovými medzivoľbami do Kongresu (midterm elections) ich tlaku zjavne ochotne podľahol.

Podľa portálu Politico Trump priamo obvinil Európsku úniu z „okrádania“ amerických spoločností. V tejto súvislosti si však treba uvedomiť, že hoci americkí IT-giganti skutočne niekedy pôsobia na európskom trhu ako na „divokom Západe“, EÚ žiaľ nemá v oblasti umelej inteligencie, vyhľadávania a sociálnych sietí vlastné životaschopné alternatívy, hoci nedávno konečne Európska komisia predstavila akčný plán v oblasti kyberbezpečnosti a umelej inteligencie, ktorého cieľom je podporiť bezpečné a zodpovedné využívanie umelej inteligencie a zároveň posilniť kyberbezpečnosť v Európe. Veľmi dobre si však pamätáme ako podobné „veľkolepé“ plány EÚ často končia. Pamätníkom to zrejme pripomína socialistické „poručíme větru, dešti“. Postoj Trumpa je však len opätovným potvrdením toho, že USA nemajú priateľov, len záujmy. Aké sú teda perspektívy ďalšieho pokračovania Trumpovho seriálu obchodnej vojny s EÚ?

Colná vojna teda pokračuje

Obchodná vojna Ameriky proti zvyšku sveta sa teda po majstrovstvách sveta vo futbale tento týždeň obnovila s novou silou. V piatok americký prezident prostredníctvom platformy Truth Social začal nový colný útok proti Európskej únii – a to len niekoľko hodín po nadobudnutí platnosti nových základných ciel vo výške 10 % pre všetkých 27 členských štátov EÚ. Stalo sa tak niekoľko dní po tom, čo Európska komisia uložila spoločnosti Google pokutu vo výške 890 miliónov eur (1 miliarda dolárov) za to, že svojím konaním vytláčala konkurentov zo svojich služieb.

V príspevku na sociálnej sieti Truth Social, ktorú Trump vlastní, americký prezident uviedol, že EÚ zaplatí „veľmi vysokú cenu“ za to, ako zaobchádzala s Googlem, ako aj s ďalšími veľkými americkými technologickými spoločnosťami Apple, Meta a Amazon, ktoré boli tiež predmetom vyšetrovania. „Spojené štáty americké nie sú pre Európu žiadnym ‚šporiacim prasiatkom‘ a ani nedovolíme, aby ním boli!“ napísal. Trump uviedol, že akékoľvek pokuty by mali byť „úplne zrušené“ a že iniciuje obchodné vyšetrovanie voči EÚ, pričom zvažuje „zavedenie podstatných ciel“. Dodal, že USA „okamžite začnú vyšetrovanie podľa článku 301“ v súvislosti s údajnou praxou európskych regulačných orgánov, ktoré „okrádajú americké spoločnosti a tým pádom aj amerických daňovníkov“.

Článok 301 Zákona o obchode z roku 1974 udeľuje Úradu obchodného zástupcu Spojených štátov právomoc reagovať a vyšetrovať obchodné praktiky, ktoré sú považované za nekalé. Druhá Trumpova administratíva od minulého roka začala niekoľko takýchto vyšetrovaní. Hrozba zavedenia cla prichádza len deň po tom, čo Trump oznámil nové clá vo výške 10 % až 12,5 % pre 60 obchodných partnerov, vrátane EÚ, Spojeného kráľovstva a Číny. Trump minulý mesiac tiež pohrozil 100-percentným dovozným clom voči akejkoľvek európskej krajine, ktorá zavedie daň z digitálnych služieb pre amerických technologických gigantov, hoci mnohé z týchto krajín tak už roky robia.

Motivácia je zrejmá

Veľké technologické spoločnosti, vrátane Google, Meta, Apple a Amazon, prispeli miliónmi dolárov do fondov podporujúcich Trumpovu kampaň a prezidentské funkčné obdobie. José Castañeda, hovorca spoločnosti Google, povedal pre BBC, že spoločnosť „tvrdo pracovala na tom, aby splnila“ požiadavky európskeho zákona o digitálnych trhoch, avšak „vyjadrila svoje obavy ohľadom dopadu nedávnych rozhodnutí Európskej komisie“. „Vážime si angažovanosť administratívy a vlády USA,“ dodal Castañeda.

Okrem nedávnej pokuty udelenej spoločnosti Google Trump vo svojom príspevku tvrdil, že spoločnosť Apple dostala pokuty od EÚ vo výške 15 mld. USD, Meta pokuty vo výške 3 mld. USD a Amazon pokuty vo výške 2,5 mld. USD. Nie je jasné, odkiaľ pochádzajú čísla, ktoré Trump uviedol. Krátko predtým, ako bol Trump v roku 2024 zvolený za prezidenta, uviedol, že mu Tim Cook, generálny riaditeľ spoločnosti Apple, zavolal priamo, aby sa sťažoval na pokuty, ktoré spoločnosť dostala od európskych regulačných orgánov.

K tomuto telefonátu došlo krátko po tom, čo spoločnosť Apple prehrala dlhotrvajúci spor týkajúci sa nezaplatených daní. Spoločnosť Meta, ktorá vlastní Facebook, Instagram a WhatsApp, bola viackrát pokutovaná regulačnými orgánmi EÚ, okrem iného za porušenie ochrany súkromia používateľov a protimonopolných zákonov. Čelí tiež novým pokutám v súvislosti s údajne „návykovými“ funkciami svojich aplikácií. Spoločnosť Meta minulý rok uviedla, že EÚ sa „snaží znevýhodniť úspešné americké podniky“. Spoločnosť Amazon bola síce občas predmetom vyšetrovania Európskej komisie, vyhla sa však vysokým pokutám.

V roku 2022 dosiahla dohodu s regulačnými orgánmi o zmene niektorých svojich postupov v Európe. Samostatný regulačný orgán v Luxembursku síce uložil spoločnosti Amazon pokutu vo výške viac ako 800 miliónov dolárov za porušenie pravidiel „Všeobecného nariadenia o ochrane údajov“, táto pokuta však bola minulý rok zrušená.

Podstata aktuálneho sporu

Pokuta spoločnosti Google bola udelená za údajné zneužitie dominantného postavenia tým, že uprednostňovala svoje vlastné aplikácie a služby pred aplikáciami a službami konkurentov. Ide o prvé významné opatrenie proti tomuto technologickému gigantu v rámci zákona EÚ o digitálnych trhoch (DMA), prelomového právneho predpisu zameraného na obmedzenie moci najväčších svetových technologických spoločností. Komisia argumentovala, že praktiky spoločnosti Google obmedzovali výber spotrebiteľov a poskytovali jej vlastným službám neprimeranú výhodu oproti konkurencii.

Spoločnosť však toto rozhodnutie kritizovala s tvrdením, že požiadavky EÚ by mohli poškodiť služby, ktoré využívajú milióny európskych zákazníkov. „Aby sme vyhoveli týmto požiadavkám, musíme odstrániť funkcie vyhľadávania v reálnom čase, ktoré Európania milujú – ako napríklad okamžité ceny a priamu dostupnosť hotelov, letov a reštaurácií – a zrušiť bezpečnostné opatrenia v službe Google Play,“ uviedol prezident spoločnosti Google pre globálne záležitosti Kent Walker. „Toto nie je spravodlivá hospodárska súťaž.“

Úradníci EÚ tento argument odmietli s tým, že opatrenia sú nevyhnutné na to, aby sa zabránilo dominantným platformám znevýhodňovať konkurentov. Celková pokuta uložená spoločnosti Google sa skladá z dvoch samostatných porušení zákona o trhu s digitálnymi službami (DMA). Európska komisia uložila pokutu vo výške 460 miliónov eur po zistení, že Google vo výsledkoch vyhľadávania uprednostňoval svoje vlastné služby pri rezervácii letov a hotelov pred službami konkurentov.

Ďalšiu pokutu vo výške 430 miliónov eur udelila spoločnosti kvôli pravidlám obchodu Play Store, pričom regulačné orgány uviedli, že neumožňovala zobrazovať ľuďom lacnejšie ponuky dostupné mimo vlastného trhoviska spoločnosti Google. Google musí zaplatiť pokutu 4,1 mld. eur za využívanie systému Android na „blokovanie“ konkurentov. Spoločnosť Google má za sebou dlhú históriu sporov s európskymi regulačnými orgánmi, keď už v minulosti dostala pokuty v hodnote miliárd eur v súvislosti s inými prípadmi porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Šéfka oddelenia hospodárskej súťaže EÚ Teresa Ribera uviedla, že spoločnosti by mali uspieť vďaka kvalite svojich produktov – a nie vďaka svojej pozícii na trhu. „Najlepšie produkty by mali uspieť preto, že sú lepšie, a nie preto, že ich vlastní spoločnosť prevádzkujúca vyhľadávač,“ povedala. Šéfka oddelenia pre technológie EÚ Henna Virkkunen sa k týmto myšlienkam pripojila. „Po tomto rozhodnutí chceme zaistiť, aby bola väčšia konkurencia a aby aj iné spoločnosti mohli inovovať,“ uviedla. Spoločnosť Google má teraz 60 dní na to, aby sa podriadila nariadeniam – alebo ich napadla podaním žaloby na Komisiu.

Dohoda z Turnberry je ohrozená

Dohoda z Turnberry je politická dohoda medzi EÚ a USA o obchode a clách, ktorú v júli 2025 uzavreli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a prezident Donald Trump na jeho golfovom rezorte v Škótsku. Jej cieľom bolo zmierniť obchodné napätie po tom, čo USA uvalili vysoké clá na európsky dovoz. Teraz je dohoda vážne ohrozená, čo rozhodne neveští nič dobré pre obchodné vzťahy medzi oboma blokmi. Poslanci Európskeho parlamentu s rozčarovaním prijali jednostranné clá USA a stanovili mechanizmus vystúpenia z dohody v prípade jej porušenia zo strany Spojených štátov.

Írska veľvyslankyňa v USA Geraldine Byrne Neeson vyjadrila v rozhovore pre Bloomberg TV „sklamanie“. „Nikoho nediskriminujeme,“ vyhlásila v súvislosti s pokutou udelenou spoločnosti Google. Európske právne predpisy sa uplatňujú rovnako na všetky technologické spoločnosti. Všetky veľké platformy sú však americké, alebo takmer všetky. V tomto novom postupe však nie je nič neočakávané.

Už od volebnej kampane v roku 2024 lobujú giganti zo Silicon Valley u Trumpa za ochranu pred európskou reguláciou a daňami. Na fóre v Davose v januári 2025, tesne pred inauguráciou, sa Trump rozhorčoval nad tým, že Európska komisia prinútila spoločnosť Apple doplatiť Írsku 13 miliárd na daniach. Rovnako ostro kritizoval digitálne dane. Digitálna daň (alebo daň z digitálnych služieb, DST) je v EÚ pomerne rozšírená. Viaceré členské štáty – Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Dánsko a Portugalsko ju zaviedli samostatne po tom, čo sa nepodarilo presadiť celoeurópsku verziu.

O jej prijatí uvažujú Belgicko, Česko, Lotyšsko, Slovensko, Poľsko a Slovinsko. Hlavným dôvodom jej zavádzania je frustrácia z toho, že tieto globálne firmy platia len minimálne dane v štátoch, kde generujú obrovské príjmy, často vďaka „daňovej optimalizácii“ do krajín s nižšími daňami, akými sú Írsko či Luxembursko. Digitálna daň je postavená na hrubých príjmoch (obrate), čo zaisťuje zdanenie aj bez fyzickej prítomnosti firmy. V júni Trump pohrozil zavedením 100-percentných ciel na tovary z krajín, ktoré prijali takúto legislatívu. Pod jeho tlakom Kanada upustila od digitálnej dane; Nemecko váha; v Poľsku sa však tento projekt posúva dopredu.

Je optimizmus EÚ opodstatnený?

Európska komisia predstavila akčný plán v oblasti kyberbezpečnosti a umelej inteligencie, ktorého cieľom je podporiť bezpečné a zodpovedné využívanie umelej inteligencie a zároveň posilniť kyberbezpečnosť v Európe. Akčný plán, ktorý vychádza z existujúceho právneho rámca EÚ v oblasti umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti, stanovuje koordinovaný prístup, ktorý má pomôcť členským štátom, podnikom a verejným orgánom využívať príležitosti, ktoré umelá inteligencia ponúka, a zároveň riešiť nové riziká, ktoré vytvára. Zameriava sa na tri vzájomne sa dopĺňajúce ciele: 1. Podpora bezpečného a zodpovedného využívania pokročilej umelej inteligencie 2.

Posilnenie kyberbezpečnosti a odolnosti EÚ 3. Rozšírenie európskych kapacít v oblasti umelej inteligencie pre kyberbezpečnosť. S cieľom podporiť bezpečné využívanie pokročilej umelej inteligencie Komisia posilní európsku kapacitu na hodnotenie modelov umelej inteligencie pred ich uvedením na trh EÚ v súlade so zákonom o umelej inteligencii. Plánuje tiež spolupracovať s Agentúrou Európskej únie pre kyberbezpečnosť (ENISA) na vypracovaní európskeho plánu pre bezpečný prístup k pokročilým systémom umelej inteligencie na účely kyberbezpečnosti a na zriadení bezpečnej testovacej platformy, ktorá pomôže organizáciám v kritických odvetviach, ako sú energetika, doprava, zdravotníctvo, financie a verejná správa, bezpečne testovať a zavádzať riešenia umelej inteligencie.

EÚ bude tiež naďalej investovať do suverénnych kapacít v oblasti umelej inteligencie, pričom bude nadväzovať na iniciatívy, ako sú „AI Factories“ a budúce „Gigafactories“, a zároveň bude podporovať súkromné investície s cieľom pomôcť rozšíriť európske technológie umelej inteligencie. Spojením inštitúcií EÚ, členských štátov, priemyslu, výskumníkov, komunít otvoreného softvéru a medzinárodných partnerov sa zameriava na zabezpečenie toho, aby Európa mohla využívať výhody umelej inteligencie a zároveň si zachovala odolnosť voči novým hrozbám v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Aké má teda EÚ šance?

V EÚ sú výrazne nižšie investície do oblasti UI: 18 % z €252 mld. venture kapitálu oproti 34 % z €1,33 bil. v USA. EÚ predstavuje len ~5 % globálnej UI výpočtovej kapacity. Má roztrieštený trh a pomalé pripájanie dátových centier k sieti (v niektorých krajinách až desať rokov). EÚ však dominuje v priemyselných aplikáciách.

Namiesto súťaženia v spotrebiteľských UI modeloch sa EÚ zameriava na sektory, kde je zatiaľ stále svetovým lídrom, ako je zdravotníctvo, výroba, energetika a bezpečnosť. Prijatie Zákona o UI vytvára v EÚ jasný právny rámec, ktorý môže zvýšiť dôveru firemných zákazníkov a spotrebiteľov v európske UI riešenia.

EÚ tiež spustila ambiciózne programy na vybudovanie vlastnej výpočtovej kapacity. Súťaž o dominanciu v oblasti UI sa však čoraz viac stáva súťažou o energiu. Výstavba dátových centier v Európe je pomalá a drahá. Získanie pripojenia k sieti môže trvať až desať rokov a ceny elektriny sú rádovo vyššie ako v Číne či USA, predovšetkým vďaka krátkozrakej a sebazničujúcej politike sankcií voči Rusku a zelenej agendy. To môže odradiť obrovské investície do infraštruktúry.

Prísny Zákon o UI je síce čiastočnou konkurenčnou výhodou, no zároveň predstavuje riziko. Administratívna záťaž a náklady na certifikáciu (napr. €16,800–23,000 na jednotku) môžu spomaliť inovácie a znevýhodniť menšie firmy a startupy oproti dobre financovaným americkým či čínskym gigantom.

Ak sa však EÚ podarí preklenúť investičnú medzeru a zrýchliť výstavbu potrebnej energetickej infraštruktúry, čo je pod veľkým otáznikom, pozíciu lídra v „dôveryhodnej“ a priemyselne využiteľnej UI je snáď ešte možné časom dosiahnuť.