Slovensko chce šetriť, no účet za štát rastie. Rozpočet podľa Klubu 500 odhaľuje tri varovné signály

Rozpočet na rok 2027 tak podľa analytičky Klubu 500 Diany Motúzovej odhaľuje tri varovné signály, ktoré vyvolávajú otázky o efektívnosti hospodárenia štátu aj o udržateľnosti verejných financií. Jedným z problémov je pokračujúci rast osobných nákladov vo verejnej správe. Ďalším nedostatočná transparentnosť pri plánovaní niektorých výdavkov a tretím predpoklady o budúcom vývoji ekonomiky, ktoré sa v minulosti opakovane nenaplnili. Všetky tri oblasti sú pritom dôležité v čase, keď dôsledky konsolidácie pociťujú aj domácnosti a podniky.

Osobné náklady verejnej správy majú podľa pôvodného vládneho návrhu rozpočtu v budúcom roku dosiahnuť 15,57 miliardy eur. V porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2026 ide o zvýšenie o 1,07 miliardy eur, teda o 7,4 percenta. Rozpočtovaný počet zamestnancov sa mal pôvodne zvýšiť približne o 0,6 percenta, čo predstavuje 2 535 ľudí. V porovnaní s očakávanou skutočnosťou za tento rok by však mal počet zamestnancov verejnej správy medziročne narásť až o 4 577 osôb.

Platy štátnych úradníkov

Do rozpočtu navyše počas parlamentného rokovania pribudlo zvýšenie platových taríf zamestnancov štátnej a verejnej správy o 8,4 percenta od 1. júla 2027. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR sa má na jeho financovanie presunúť 330 miliónov eur zo Všeobecnej pokladničnej správy. Kontrolóri zároveň upozornili, že spôsob zapracovania tohto opatrenia sťažuje posúdenie jeho úplného dosahu na rozpočet. Z dostupných údajov preto nemožno jednoznačne určiť, o koľko sa zvýšia celkové osobné výdavky oproti pôvodnému návrhu. Isté však je, že na valorizáciu bude potrebné vyčleniť stovky miliónov eur. V roku 2028 sa navyše vyššie platové tarify prejavia už počas celého roka, čo vytvorí ďalší tlak na verejné financie.

Diana Motúzová upozorňuje, že rast personálnych nákladov nie je novým javom. V období rokov 2015 až 2027 má počet zamestnancov verejnej správy vzrásť o 12 percent, zatiaľ čo nominálne osobné náklady sa zvýšia až o 135 percent. Tento rozdiel čiastočne vysvetľuje inflácia, no rastúcu váhu výdavkov ukazuje aj ich podiel na výkone ekonomiky. Kým v roku 2010 predstavovali osobné náklady verejnej správy na Slovensku 8,7 percenta hrubého domáceho produktu, čo bola najnižšia hodnota v rámci Vyšehradskej štvorky, vlani dosiahli 11,7 percenta HDP. Priemer Európskej únie pritom predstavoval 10,3 percenta.

Ak by sa Slovensko dostalo na úroveň európskeho priemeru, teoretický rozdiel by predstavoval takmer dve miliardy eur. Nejde však o sumu, ktorú by štát vedel okamžite ušetriť. Je to ilustrácia rozdielu medzi súčasným podielom výdavkov na odmeňovanie zamestnancov verejnej správy na HDP a úrovňou zodpovedajúcou priemeru EÚ. Podľa analytičky by preto štát mal dôkladnejšie preskúmať nielen výšku personálnych výdavkov, ale aj štruktúru zamestnanosti, najmä úradníckej agendy, a efektívnosť poskytovaných služieb. Samotný rast nákladov totiž nevypovedá o tom, či občania a firmy dostávajú za svoje peniaze kvalitnejšie služby.

Pokračujúce zvyšovanie počtu zamestnancov a osobných výdavkov je zároveň v napätí s cieľmi dokumentu Vízia Slovensko 2040, ktorý počíta s reformou verejnej správy a zvýšením jej efektívnosti a finančnej udržateľnosti. Uvoľnené zdroje by sa v dlhodobom horizonte mohli presmerovať napríklad na investície podporujúce ekonomický rast. Bez zefektívňovania procesov, odstraňovania duplicít a merateľného zlepšovania kvality služieb však bude podľa Motúzovej ťažké dosiahnuť takýto posun.

Nezaradené výdavky

Otázniky vyvoláva aj to, ako štát plánuje použiť časť peňazí vyčlenených v rozpočte. Významnú úlohu v tomto smere zohráva Všeobecná pokladničná správa, ktorá združuje výdavky spoločné pre celý štát alebo nepriradené jednotlivým ministerstvám. Práve v jej kapitole sa pod názvom „Správa ostatných výdavkov“ nachádza 2,48 miliardy eur. Táto suma predstavuje takmer 30 percent celkových výdavkov Všeobecnej pokladničnej správy. V porovnaní s plánom na rok 2026 ide o nárast o 163 percent, v porovnaní s očakávanou skutočnosťou za tento rok dokonca o 349 percent.

Najväčšou položkou v tejto kategórii je 700 miliónov eur určených na transfer do štátnych finančných aktív na kapitálové posilnenie existujúcich štátnych spoločností. Podľa Motúzovej však nie je dostatočne zrejmé, ktoré podniky majú peniaze dostať, aké sumy pripadnú jednotlivým spoločnostiam ani na aké účely ich využijú. Chýba tak aj podrobnejšia predstava o očakávaných prínosoch týchto investícií. Podobné otázky vyvoláva 195 miliónov eur vyčlenených na „podporu ekonomiky“. Ministerstvo financií uvádza, že prostriedky sa použijú podľa aktuálnych potrieb na realizáciu investičných projektov. Zatiaľ však nie je dostatok informácií na posúdenie, komu budú peniaze pridelené a aké výsledky má štát od ich využitia očakávať.

Netransparentné investície

Analytička poukazuje aj na rozdiel v prístupe k jednotlivým investíciám. Pri podpore výroby batérií v Šuranoch rozpočet uvádza konkrétneho prijímateľa aj sumu investičnej podpory. Pri niektorých ďalších výdavkoch takéto podrobnosti chýbajú. Neznamená to automaticky, že štát peniaze využije neefektívne. Podľa Motúzovej by však v čase konsolidácie, keď firmy a občania znášajú dôsledky prijatých opatrení, malo byť samozrejmosťou jasne vysvetliť, na čo sa verejné peniaze použijú a aký prínos majú priniesť. Samotné vyčlenenie veľkého balíka peňazí bez dostatočne konkrétneho zdôvodnenia totiž verejnosti neumožňuje posúdiť, či štát hospodári zodpovedne.

Tretím varovným signálom je opakovaný rozdiel medzi hospodárskymi prognózami, z ktorých rozpočty vychádzajú, a skutočným vývojom ekonomiky. V posledných rokoch sa totiž očakávania rastu HDP viackrát ukázali ako príliš priaznivé. Na rok 2022 sa pôvodne predpokladal hospodársky rast na úrovni 4,2 percenta, slovenská ekonomika však napokon vzrástla len o 1,8 percenta. V roku 2024 sa očakával rast o 2,7 percenta, skutočný výsledok bol o 0,6 percentuálneho bodu nižší. Ešte výraznejší rozdiel nastal vlani. Namiesto plánovaného rastu o 2,2 percenta ekonomika podľa údajov uvedených analytičkou vzrástla len o 0,8 percenta. Podobný vývoj sa očakáva aj v tomto roku. Pôvodný predpoklad rastu HDP na úrovni 1,3 percenta sa podľa najnovšieho odhadu znížil na 0,8 percenta. Výnimkou z posledných piatich rokov bol rok 2023, keď ekonomika rástla rýchlejšie, než predpokladal návrh rozpočtu.

Opakované nenapĺňanie prognóz podľa Motúzovej ukazuje, aké rizikové je postaviť štátny rozpočet na príliš optimistických predpokladoch. Opatrnosť je preto namieste aj pri plánovanom raste slovenskej ekonomiky o 1,8 percenta v roku 2027. Ak bude skutočný výkon hospodárstva slabší, môže to skomplikovať plnenie rozpočtových cieľov. Riziko je o to významnejšie, že konsolidácia sa podľa analytičky výrazne opiera o príjmovú stranu verejných financií, pričom vyššie zaťaženie pociťujú podniky aj domácnosti. Ak sa ekonomike nebude dariť podľa očakávaní, štát môže čeliť ďalšiemu tlaku na rozpočet.